Jezuiti



štv23032017

Sv. Stanislav Kostka, novic

Sv. Stanislav Kostka, novic

Narodil sa 28. októbra 1550 v poľkom Rostkove. Jeho otec bol šľachtic a zastával úrad kaselána a kráľovského senátora. Otec sa domieval, že jeho sy dosiahne vysoké postavenie. V roku 1564 ho posiela na štúdiá do Viedne, do jezuitského kolégia. Ubytoval sa v jezuitskom ústave. O rok tento ústav cisár Maximilián II. určil na iné účely. Stanislav sa odsťahoval so svojim starším batom Pavlom a vychovávateľom Biliskym do domu protestanta Kimberkera. Jeho brat Pavol a vychovávateľ mali radi svetácky život. Naopak Stanislav túžil viac po duchovnej sústredenosti a modlitbe. Jeho spoločníci sa mu posmievali a neraz mu aj násilím prekazili modlitbu. Bol ctiteľom sv. Barbory, ktorú posieval o to, aby ho v hodime smrti ochraňovala, nakoľko ona je patrónkou dobrej smrti. V decembri 1565 Stanislav ťažko ochorel. Brati Pavol a Bilinsky si mysleli, že keď si trochu oddýchne, vyzdravie. No mýlili sa . Stanislav ostal naďalej chofý a privolaný lekár konštatoval, že nádej na jeho uzdravenie je nepatrná. Chorí prosil o kňaza, ktorý by mu priniesol Sviatosť Oltárnu. Brat však pevne veril, že Stanislavova choroba nie je až taká vážna a kňaza nezavolal. Potom sa Stanislavovi zjavila Panna Mária a do náručia mu vložila svoje Božie Dieťa a povzbudila ho, aby vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Stanislav vyzdravel a usilovne pokračoval v štúdiách. Pritom požiadal otca, aby mu povolil vstupiť do novej rehole. Otec však o tom nechcel ani počuť. Prijal by, ak by Stanislav poctil slávny rod ešte tak purpurom kardinálov, ale nie chudobou rehoľníka. Pavol a Bilinsky robili všetko preto, aby Stanislava odhovorili od jeho úmylsu. Napokon sa rozhodol že utečie. Potajomky, aby to nik nezistil, odišiel z domu preoblečený. Keď to Pavol zistil, sám ho išiel hľadať. Prešiel už kus cesty. Stretá žobráka a pýta sa ho, či azda nevidel ísť okolo nejakého šľachtického mladíka. Odpovedal, že nevidel, za čo dostal do trasúcich sa rúk peniaze. Tým žobrákom bol sám Stanislav.

10. augusta 1567 odišiel z Viedne. Prichádza do Augsburgu, kde bol vtedy provinciál Peter Kanízius. Tam požiadal o prijatie do rehole. Kanízius ho poslal do Dillingenu, do jezuitského kolégia, aby ho preskúšali v povolaní. Prekonal všetky skúšky a preto ho predstavený poslal do noviciátu v Ríme, na Kvirinali. Kanízius tiež poslal list generálovi, v ktorom ho oboznámil o schopnostiach Stanislava, o jeho charaktere a rehoľnom povolaní. madziiným napísal: „Čakáme od neho veľké veci.“ František Borgiáš, vtedajší generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej, ho prijal. V noviciáte vynikal veselosťou a nábožnosťou. Dlhá a namáhavá cest z Viedne do Dillingenu a odtiaľ do Ríma podlomila jeho zdravotný stav. Stanislav na to nedbal a usiloval sa ešte väčmi plniť si svoje povinnosti. Ostatní novici v ňom videli vzor, ako možno prežívať svoje zasvätenie.

V lete 1568 dostal vysoké teploty. Spokojne a s radosťou prijal chorobu a zveril sa Panne Márii. 15. augusta 1568, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, zomrel v kruhu svojich spolubratov. Často hovorieval, že sa narodil pre vyššie veci. Jeho cieľom bolo nebo a večné spojenie s Najsvätejšou Trojicou. Keď ho chválili, neprikladal tomu veľkú dôležitosť, chcel len to, čo sa ľúbilo Bohu. Aby pokročil v čnostiach, modlil sa a umŕtvoval. Modlitba svätého ruženca mu bola silou a zbraňou.

Stanislav je patrónom študujúcej mládeže a zároveň i patrónom noviciátu v Ružomberku.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby