Jezuiti



str22112017

P. Pavol Bajan SJ (1912 – 1978)

Pavol Bajan SJ

P. Pavol Bajan sa narodil v Podlužanoch 1. decembra 1912 (okr. Levice) ako tretie dieťa zo šiestich súrodencov. Vyrastal v neďalekej dedine Kmeťovce (Disnóš). V Kmeťovciach sa narodil jeho brat Štefan, ktorý vstúpil k jezuitom o pár rokov neskôr po staršom Paľovi.

Základné vzdelanie absolvoval Pavol v susedných obciach Horné Žemberovce, Bátovce, Hronské Kostihy. Neskôr začal navštevovať gymnázium v Leviciach. Vo svojom životopise rozpráva, že dochádzka do gymnázia si denne vyžadovala štyri hodiny cesty pešo. Počas štúdií sa rozhodol vstúpiť k jezuitom, ktorí ho aj prijali 14. augusta 1930 do noviciátu v Trnave. Skončenie dvojročného noviciátu znamenalo pre neho návrat ku gymnaziálnym štúdiám, ktoré dokončil v Kláštore pod Znievom maturitou v roku 1935. V Krakove, kam prichádza na filozofické štúdiá, sa pre neho otvára nové študijné pole. Po trojročnom študijnom pobyte sa vracia na Slovensko, kde ho čaká magisterka v internáte Stanislavov v Košiciach. Krátko učil aj na premonštrátskom gymnáziu, až kým nedošlo v novembri 1938 k anexii južného Slovenska do Maďarska. Z Košíc odchádza do Bratislavy, kde začne štúdium dejepisu a zemepisu na Slovenskej univerzite. Úspešnou štátnou skúškou v roku 1943 končí vysokoškolské vzdelávanie v Bratislave a predstavení ho poslali na teologické štúdiá do Banskej Bystrice. 16. júla 1946 prijal kňazskú vysviacku z rúk otca biskupa Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Po prázdninách nasledujú špecializované štúdiá, ktoré absolvoval v Londýne na Heythrop College. O rok neskôr odchádza na tretiu probáciu do Dublinu. V lete 1948 sa z Írska sťahuje do Ríma. Novú misiu dostane vo vysielaní Česko-slovenského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu. Jeho pričinením vznikla slovenská sekcia, ktorá od 3. júla 1949 začína vlastné vysielanie v slovenčine. Za pomoci pátra asistenta A. Prešerena dopomohol P. Bajan k intenzívnejšej cirkevnej starostlivosti rímskych úradov o Slovákov v zahraničí. Ujme sa tejto pastorácie aj sám, keď v jeseni 1950 prevezme starostlivosť o slovenských veriacich v Clevelande (OH) v USA. Stane sa obľúbeným dušpastierom a americkí Slováci si ho žiadajú do ďalších farností aj v Pensylvánii (Whiting).

Širšiemu okruhu veriacich sa stáva známym aj vďaka písanému slovu. Uverejňuje články vo viacerých amerických časopisoch a denníkoch. Získal si tak mnoho dobrodincov, ktorí ho v nasledujúcich rokoch štedro podporovali. P. Bajan túžil po tom, čo je veľké a náročné, a ponúkol sa do misií v Afrike. Na sviatok Krista Kráľa v r. 1953 sa lúči s Amerikou a odchádza do Severnej Rodézie. Po odchode anglických kolonizátorov tamojšia krajina zmení názov a dnes ju poznáme ako Zambia. V misijných osadách pracuje v okolí Lusaky a Kabwe. Neskôr vypomáha ako učiteľ v miestnom seminári. P. Bajan mal v roku 1963 dlhšiu dovolenku, ktorú strávil v USA a v Kanade. Počas nej sa zoznámil s ďalšími priateľmi, ktorí vypomáhali africkým misiám finančne i mediálne, keď oboznamovali veriace spoločenstvá vo vyspelých krajinách s Afrikou. Po sedemnástich rokoch misijnej pastorácie prechádza zo Zambie do Juhoafrickej republiky. V Hardbeespoorte je v roku 1970 poverený duchovnou starostlivosťou na dievčenskej škole. V Pretórii sa o pár rokov neskôr pastoračne stará o miešaných prisťahovalcov. V tomto období intenzívne prispieva článkami aj do slovenských Katolíckych novín, v ktorých približuje život v afrických misiách. Z jeho rozprávania možno zostaviť mapu jezuitského pôsobenia v Afrike. Miesta: Kabwe, Mukobeko, Kapiri Mpoši, Bwacha, Mukobe, Mpansha a tiež blízke krajiny Keňa, Mozambik, Zimbabwe, Uganda. Navštívil aj spolubratov P. Hirjaka, P. E. Hancka, F. Gajdoša, ktorých vyhľadal na odľahlých misijných staniciach. Páter Pavol trpel v závere života na cukrovku, ktorá sa stala príčinou gangrény a amputácie nohy. Krátko nato, 10. augusta 1978 zomiera v pretórijskej nemocnici. V posledných dňoch života mu spoločnosť robil iba český prisťahovalec, ktorý poslal správu o jeho smrti slovenským jezuitom do Kanady.

Životopis P. Pavla Bajana je taký pútavý, že inšpiroval aj historika Františka Vnuka, aby z jeho korešpondencie napísal o ňom osobitnú publikáciu. Jeho kniha Slovenský misionár v Afrike (1988) sa viac ráz stala podnetom pre nové články o afrických misiách. V Afrike bolo veľa slovenských misionárov a vykonali veľké dielo, ale až Pavol Bajan docenil silu písaného slova, vďaka ktorému preniesol africký život medzi kresťanské spoločenstvá vo vyspelom svete.

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh