Jezuiti



štv17082017

Jozef Daniš SJ (1913 – 1996)

Jozef Daniš SJ

P. Jozef Daniš SJ sa narodil 17. decembra 1913 v Prešove v remeselníckej jedenásťčlennej rodine. Otec Alexander bol kolár a matka Helena bola domáca. Odmala miništroval a chcel byť kňazom. Ako miništrant v kláštore anglických panien v Prešove sa stretával s pátrami Spoločnosti, ktorí tu dávali exercície (pátri Hidvéghy, Gallas, Kraliček, Grieger). Po ukončení základného vzdelania (päť ľudových tried a dve meštianske) na odporúčanie pátrov jezuitov v r. 1928 vstúpil do jezuitského malého seminára SJ „Stanislavov“, odkiaľ ho po 5. triede gymnázia v r. 1931 prijali do noviciátu v Ružomberku. Po noviciáte dokončil gymnázium s maturitou v Kláštore pod Znievom a v rokoch 1935 – 1938 študoval filozofiu na Filozofickej fakulte SJ v Krakove. V rokoch 1938 – 1939 bol magistrom jezuitských juniorov v Ružomberku, medzi ktorými vyučoval ako súkromný profesor matematiky, fyziky a deskriptívnej geometrie. V rokoch 1939 – 1943 študoval teológiu v severotalianskom meste Chieri, kde bol vysvätený na kňaza 13. mája 1942. Štúdium zakončil licenciátom z teológie.

Po návrate na Slovensko ho predstavení poverili organizovaním filozofického štúdia pre mladých slovenských jezuitov v Trnave. Na Teologicko-filozofickom inštitúte SJ prednášal školastikom teodíceu a racionálnu psychológiu. V r. 1945 absolvoval tretiu probáciu v Ružomberku, ktorú zavŕšil slávnostnými sľubmi 15. 8. 1948. V rámci probácie dával ľudové misie s P. Gallasom v Bratislave, Piešťanoch a Trenčíne. V rokoch 1945 – 1946 pôsobil ako katechéta na ľudovej škole v Likavke pri Ružomberku a do roku 1947 vyučoval náboženstvo na 3. štátnom gymnáziu v Bratislave. Mladým ľuďom sa venoval aj v službe dvoch mariánskych kongregácií. Od roku 1947 bol predstaveným domu SJ v Bratislave a na teologáte slovenských jezuitov v Trnave vyučoval homiletiku.

V apríli 1950 bol spolu s P. Provinciálom Srnom internovaný v Pezinku, Báči a Podolínci, odkiaľ bol deportovaný do kárneho kláštora v Želíve v Čechách na nútené práce. Pre neliečené zápaly pľúc a zlý zdravotný stav ho v roku 1955 prepustili. Musel podstúpiť operáciu pľúc. Dostal zamestnanie ako prevádzkový pracovník v Miestnom ústave národného zdravia v Bratislave. Za totality z poverenia gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove 11 rokov súkromne pripravoval na kňazstvo troch ženatých inžinierov gréckokatolíkov, ktorí boli neskôr vysvätení.

Popri zamestnaní vypomáhal 21 rokov ako výpomocný duchovný v saleziánskom kostole v Trnávke a až do roku 1990 bol spovedníkom bohoslovcov v bratislavskom seminári.

Po obnovení náboženskej slobody koncom r. 1989 účinkoval v jezuitskom kostole v Bratislave a od r. 1993 v ústrednom dome anglických panien v Báči. Tam 15. júna 1996 zomrel. Je pochovaný na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby