Jezuiti



str22112017

Karol Ďurček SJ (1930 – 2011)

Karol Ďurček SJ

Narodil sa 12. februára 1930 v Bratislave ako najstarší zo štyroch detí. Otec pracoval ako finančný ekonóm, matka ako domáca. Po maturite na III. štátnom gymnáziu v Bratislave - bývalom jezuitskom gymnáziu - vstúpil 7. septembra 1949 v Ružomberku do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Ako novic bol po „Barbarskej noci“ v apríli 1950 sústredený v Jasove, Podolínci a Pezinku a zaradený do pracovno-technického práporu (PTP) na Morave. Na pokyn predstavených v r. 1951 vyhľadal v Nitre jezuitu Jána Korca a organizačne pomáhal pri jeho tajnej biskupskej konsekrácii. Dňa 20. novembra 1951 zložil rehoľné sľuby do rúk svojho novicmajstra P. Rudolfa Mikuša v Belušských Slatinách. Ďalej študoval teológiu na tajnom rehoľnom inštitúte Alojziánum a popri tom bol študentom odboru matematika-fyzika Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý ukončil v r. 1954. Keď nastúpil ako asistent na katedru matematiky Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, naďalej udržiaval kontakty s rehoľou a navštevoval jezuitských pátrov na miestach ich núteného pobytu. V nasledujúcich rokoch ho opakovane vypočúvala Štátna bezpečnosť.

Kňazskú vysviacku prijal tajne dňa 27. apríla 1959 v Bratislave z rúk biskupa Jána Ch. Korca. V marci 1960 bol zaistený a v procese spolu s Korcom, Ondrušom, Bučekom a Krapkom bol 21. mája 1960 odsúdený na 3 roky väzenia. Trest si vykonával v Rtyni pri Trutnove a v Boroch pri Plzni. V máji 1962 bol amnestovaný. Až po záver obdobia totality sa v Bratislave ako tajný kňaz popri civilnom zamestnaní venoval rodinným spoločenstvám, dávaniu exercícií a duchovnej formácii jezuitských novicov a školastikov. Slávnostné rehoľné sľuby zložil v Beckove v septembri 1969 a v tom istom roku sprevádzal biskupa Korca na jeho ceste do Ríma. Civilne bol zamestnaný od r. 1962 v záhradníctve, od r. 1966 vo Výskumnom ústave hygieny práce, od r. 1971 na Odbore hygieny práce Mestského ústavu národného zdravia a v r. 1974-1990 bol vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu bezpečnosti práce. Je autorom vedeckých publikácií, odborných štúdií a referátov na medzinárodných konferenciách.

V roku 1990 sa stal superiorom jezuitskej komunity v Trnave a pracoval vo vydavateľstve Dobrá kniha. Od septembra 1993 v Bratislave prednášal filozofiu prírody a kozmológiu na Teologickom inštitúte Alojziánum a bol predstaveným komunity školastikov. Krátkodobo prednášal dogmatiku na CMBF v Bratislave a morálku v Nitrianskom seminári. Bol ustanovený za špirituála pre kňazov Bratislavského dekanátu a slúžil tiež ako spovedník rehoľných sestier. Istý čas duchovne viedol komunitu Jezuitských európskych dobrovoľníkov (JEV). V r. 1998 – 2006 bol predstaveným jezuitskej komunity v Bratislave na Panskej ulici. V poslednom období pastoračne pôsobil najmä v kostole Notre Dame, dával duchovné obnovy pedagogickému zboru ZŠ Matky Alexie a pravidelne spovedával žiakov.

P. Karol Ďurček zomrel na následky onkologickej choroby dňa 21. januára 2011 v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji vo veku 80 rokov.

So zosnulým sme sa rozlúčili 26. 1. svätou omšou v našom kostole v Bratislave, ktorej predsedal Mons. Stanislav Zvolenský. Prítomní boli o. biskup Kaľata, gen. vikár Formánek a popri našich aj veľký počet diecéznych kňazov. Koncelebrujúcich bolo okolo 80. V homílii P. Provinciál vystihol otca Karola ako „Božieho džentlmena” a tiež poukázal na priateľstvo, ktoré ho spájalo s otcom kard. Korcom. V závere vystúpil so svedectvom predseda Hnutia kresťanských rodín prof. Vladimír Ďurikovič. Priblížil dlhoročnú duchovnú starostlivosť otca Karola o spoločenstvá rodín, jeho podiel na organizovaní kurzov laického apoštolátu a na vydávaní samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo, neskôr Família. Mons. Zvolenský oficiálne poďakoval otcovi Karolovi za jeho službu arcidiecéze. Spieval Chorus Salvatoris.

Telesné pozostatky boli následne prevezené do Trnavy na cintorín pri Kamennej ceste a uložené do jezuitského hrobu. P. Ďurček sa kedysi osobne podieľal na prenesení exhumovaných pozostatkov jezuitov zo starého trnavského cintorína na toto miesto a podľa svedectva brata Tonka Štyráka si želal byť na tomto mieste pochovaný. Pohrebný obrad viedol emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol. V trnavskom dome sa konalo agapé.

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh