Jezuiti



pia23062017

P. Žigmund Fabián SJ (1912 – 2002)

P. Žigmund Fabián SJ

Páter Žigmund sa narodil 5. decembra 1912 v Chtelnici, okres Trnava. Pred vstupom do Spoločnosti absolvoval 5 tried gymnázia. V čase štúdií sa rozhodol vstúpiť k jezuitom, ktorí ho prijali 2. septembra 1928 do noviciátu v Trnave. Po zložení sľubov odchádza do juniorátu v Ružomberku, kde pokračuje v gymnaziálnych štúdiách. Úspešne ich ukončil v roku 1933 maturitou v Kláštore pod Znievom. Ďalšia formácia pokračuje filozofickými štúdiami v Krakove (1933 – 1936) a jeho novým magisterským pôsobiskom sú Košice a Ružomberok. Počas magisterky v Košiciach slúžil ako prefekt na internáte (1936 – 1937) a v Ružomberku pracoval v redakcii časopisu Naše novinky. Pátrovi Š. Polónymu bol zároveň pomocníkom v redakcii časopisu Apoštolát. Rovnako vypomáhal aj v časopise Stanislavovské zvesti v Bratislave, kde jeden rok (1938 – 1939) zastával aj funkciu prefekta na novozriadenom internáte. Na teologické štúdiá ho predstavení poslali v roku 1939 do Segedína. V čase vojny sa vrátil v roku 1941 do Banskej Bystrice, kde pokračoval v štúdiách na novozriadenom Teologickom inštitúte. Tu prijal 13. mája 1942 kňazské svätenie a v štúdiách pokračoval ešte jeden rok. V rokoch 1943 – 1945 vypomáha s pastoráciou v Piešťanoch, kde je zároveň učiteľom náboženstva na gymnáziu. Vo februári 1945 začal tretiu probáciu v Ružomberku. Po dvoch mesiacoch ju prerušil a dočasne odišiel na pastoračnú výpomoc do Spišskej Novej Vsi. V probácii ďalej pokračuje od jesene 1946 znova v Ružomberku. Po jej ukončení ho predstavení poslali do pastoračnej služby v Banskej Bystrici (1947 – 1948) a do Spišskej Novej Vsi (1948 – 1950). Slávnostné rehoľné sľuby zložil 2. februára 1950 v Ružomberku. Zo Spišskej Novej Vsi je v apríli 1950 vyvezený s ostatnými spolubratmi do internácie v Jasove a Podolínci. V decembri 1951 je po krátkom liečebnom pobyte v Prešove prevezený do internačnej väzby do Oseku v Čechách a neskôr do Ústí nad Labem. V apríli 1952 odchádza na liečenie do Brusna a od januára 1953 strávi ďalšie mesiace v nemocnici v Podbrezovej a na klinikách v Bratislave, v Pezinku, vo Veľkých Levároch, v Trnave a znova v Brusne, v Banskej Bystrici, až do 29. septembra 1954. Nato je prepustený do výroby. Odvtedy pracuje ako skladník v banskobystrickej Mototechne nepretržite až do 31. decembra 1974. Počas nasledujúcich dôchodkových rokov pracuje v pastorácii do roku 1982 v Sásovej pri Banskej Bystrici. V júni 1982 dostáva štátny súhlas v Trnave. Pastoračne vypomáha v jezuitskom kostole, ktorý je v starostlivosti Farnosti sv. Mikuláša. Jezuitom sa vrátil po nežnej revolúcii poštátnený majetok v Trnave a P. Žigmund sa v roku 1991 pridá ku vznikajúcej jezuitskej komunite pod vedením P. K. Ďurčeka. Býva vedľa vydavateľstva Dobrá kniha a pomáha so spovedaním v jezuitskom kostole. Na podnet P. Provinciála odchádza v roku 1997 do Seniorátu v Ivanke pri Dunaji. Tu strávi zvyšok života až do 27. januára 2002, kedy si ho Pán povolal na večnosť. Páter Žigmund sa do povedomia každého dostal už pri prvom stretnutí s ním, keď sa vedel prihovoriť zvučným, kazateľským hlasom.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby