Jezuiti



str22112017

P. Július Kajtár SJ (1913 – 1993)

P. Július Kajtár SJ

Július Kajtár sa narodil v Trnave 26. októbra 1913. Ľudovú školu (5 tried) absolvoval v Kráľovej pri Senci a dve triedy meštianky (1927 – 1929) ukončil v Senci. Po zavŕšení základného vzdelania vstúpil 1. septembra 1929 do učňovskej školy v Bratislave v profesii strojný zámočník. Učňovskú školu dokončil v roku 1931 a zamestnal sa v zámočníckej firme Korneeld. Popri tom začal privátne štúdiá na osemročnom gymnáziu. Po ukončení piatich tried gymnázia vstúpil 31. júla 1934 do Spoločnosti Ježišovej. Absolvovaním noviciátu v Ružomberku pokračoval vo formácii na trojročných filozofických štúdiách v Krakove (1936 – 1939). V novom akademickom roku išiel na teologické štúdiá do Chieri v Taliansku (1939 – 1941). Po príchode na Slovensko bol 13. mája 1942 v Banskej Bystrici vkladaním rúk biskupa Andreja Škrábika vysvätený na kňaza. Na teologickom inštitúte v Bystrici si dopĺňal teologické štúdiá, až kým bol v júni 1944 povolaný ako vojak slovenskej armády do Talianska. Vojenská povinnosť v Taliansku sa skončila pre neho vo februári 1945. Vracia sa do Ružomberka, kde vypomáha v kostole a pod vedením P. K. Griegera si robí tretiu probáciu. Ukončí ju slávnostnými sľubmi 2. februára 1947. Nato je preložený do Trnavy s poslaním rektor ecclesie. Starostlivosťou o kostol je zamestnaný až do barbarskej noci v apríli 1950. Po internácii rehoľníkov v Jasove a v Podolínci odchádza do nemocnice v Levoči, kde sa lieči od apríla 1951. Z nemocnice po jednomesačnom liečení utiekol a ukrýval sa až do 31. januára 1953 na rôznych miestach Slovenska. Od septembra 1952 do januára 1953 sa zdržiaval v Bratislave. Tu ho v rodine Štefana Rychtárika na Bellovej 16 vypátrala Štátna bezpečnosť a v obžalobe ho obvinila z porušovania zákona o dozore štátu nad cirkvami. Nasledovala vyšetrovacia väzba a súd, na ktorom bol 5. februára 1954 odsúdený na rok a pol nepodmienečného trestu odňatia slobody. Po prepustení prešiel viacerými zamestnaniami, až kým v roku 1966 dostal súhlas v Chomutove pre duchovnú správu komunity rehoľných sestier. Počas tohto obdobia preložil z nemčiny do slovenčiny Biblický lexikón od Dr. Herberta Haaga. V trojzväzkovom samizdatovom vydaní má dielo 2 270 strán a knižne zatiaľ nevyšlo. Ďalším jeho prekladom je životopis P. Arrupeho, ktorý ako podielová kniha v Spolku sv. Vojtecha (1992) vyšla pod názvom Pedro Arrupe, misionár v Japonsku. V roku 1981 je páter opäť mimo pastorácie a v nasledujúcom roku prijal miesto duchovného správcu u sestier vykupiteliek v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohovských Rybkách na Záhorí. Tam pracoval až do svojej smrti. Zomrel v skalickej nemocnici 19. septembra 1993 a je pochovaný na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh