Jezuiti



pon20022017

P. Michal Lacko SJ (1920 – 1982)

P. Michal Lacko SJ

P. Michal Lacko sa narodil 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom, ktorá je dnes už súčasťou Košíc. Základného vzdelania sa mu dostalo v rodnej obci na katolíckej ľudovej škole. Ako desaťročný nastúpil do gymnázia na Kováčskej ulici 28 v Košiciach a ubytovanie našiel v jezuitskom internáte Stanislavov. V spoločenstve rovesníkov a pod vedením jezuitov prežil osem študijných rokov, ktoré po maturite zavŕšil rozhodnutím vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát začal 30. júla 1938. Krátko po vstupe odchádza na dvojročnú noviciátsku formáciu do Záhrebu. V tomto meste ukončil aj filozofické štúdia. V roku 1943 sa vrátil na dvojročnú magisterku do jezuitskej komunity v Ružomberku. Ako inštruktor školastikov pomáhal spolubratom počas juniorátu pri doplňovaní gymnaziálnych štúdií. Náklonnosť k spiritualite slovanského Východu v ňom posilnil P. Ján Dieška, ktorý sa pre službu veriacim kresťanského Východu dal vysvätiť vo východnom obrade. Po druhej svetovej vojne Michal odchádza 17. novembra 1945 na ďalšie teologické štúdia do Ríma. V autobuse cestuje s chorvátskym kňazom Tomislavom Kolakovičom, ktorý o svojich skúsenostiach zo ZSSR ide informovať do Vatikánu Pia XII. V Ríme M. Lacko pokračuje v teologických štúdiách (1945 – 1949) na Gregorovej univerzite.

Okolnosti vtedajšieho života v Ríme, ako aj gréckokatolícky pôvod viacerých rodinných príslušníkov prispeli k tomu, že 10. decembra 1946 požiadal predstavených o zmenu obradu. Dekrét o zmene obradu dostal 2. januára 1947 a kňazskú vysviacku mu v Chráme sv. Antona pustovníka pri kolégiu Rusikum vyslúžil 6. mája 1948 arcibiskup Jevrejnov v byzantskom obrade. Na radu provinciála Jána Srnu sa P. Michal nemal vracať, pre zhoršené politické pomery, hneď na Slovensko. Čas po vysviacke využil na tretiu probáciu v belgickom Wépion a po návrate do Ríma sa opäť vrátil ku štúdiám. Na Filozofickej fakulte štátnej univerzity La Sapienza obhájil 8. júla 1953 doktorskú prácu s názvom Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov pápežskej kúrie. O dva roky neskôr získal 25. februára 1955 doktorát aj na Pápežskej Gregorovej univerzite záslužnou prácou Užhorodská únia karpatských Ruténov s Katolíckou cirkvou. Tieto práce vytvorili základ pre jeho celoživotnú vedeckú orientáciu na kresťanský Východ. Posledné sľuby zložil v Rusiku 15. augusta 1955 s formulou preloženou do cirkevnoslovanského jazyka. Stal sa profesorom na PIO a na Gregorovej univerzite, kde prednášal balkánske cirkevné dejiny a dejiny cirkví Východu.

Z prehĺbeného vedeckého bádania M. Lacka sa zrodili jeho publikácie Synoda gréckokatolíckych biskupov z niekdajšieho Uhorska vo Viedni v roku 1773, ďalej Oriente cattolico – cenni storici e statistiche a najmä Životopis sv. Cyrila a Metoda (1963), ktorého siedme vydanie vydala Dobrá kniha v roku 2011. K jeho vzácnemu dielu patria aj dva zväzky Slovenskej bibliografie v zahraničí (1945 – 1975), ktoré vyšli v angličtine aj v slovenčine. V časoch neslobody (1950 – 1968) sa zaujímal o život gréckokatolíkov na Slovensku a zahraničie informoval o internáciách a vyhnanstvách gréckokatolíckych kňazov, o pretrvávajúcich krivdách voči ich rodinám a ťažkom položení veriacich v čase, keď sa ich nemal kto zastať. Na informovanie vedeckého sveta využíval pre tento zámer periodikum Slovak Studies, ktorého 19 ročníkov (od 3. po 21. číslo) redigoval sám P. Lacko. Ďalšie príspevky pre širšiu verejnosť uverejňoval v heslách pre rôzne encyklopédie a od roku 1957 v časopisoch Mária (v Hamiltone), v Gréckokatolíckom obežníku, v periodikách Slovenské hlasy z Ríma, Most a v jezuitských médiách: Echo, Posol a Nuntii diispensorum. Mnohými osobnými iniciatívami pomohol pri zriadení Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, pri ustanovení Slovenskej cirkevnej provincie v roku 1978, pri vyhlásení sv. Cyrila a Metoda za patrónov Európy a v roku 1980 sa pričinil o zriadenie Gréckokatolíckej diecézy pre Slovákov v Toronte.

Po 25 rokoch od odchodu z ČSR sa mu podarilo navštíviť aj domov. Počas tranzitu vlakom z Poľska do Maďarska prerušil cestu a vystúpil na Slovensku. V Krásnej nad Hornádom navštívil ešte žijúcu matku a ďalších priateľov. Pobyt doma prispel k nadobudnutiu lepšieho obrazu o mnohých poslucháčoch Vatikánskeho rozhlasu, ktorým sa po návrate do Ríma pravidelne prihováral, najmä na témy týkajúce kresťanského Východu. Páter Michal uprostred pracovného zaťaženia pocítil v polovici marca 1982 srdcovú nevoľnosť. Bolo potrebné vyhľadať lekársku pomoc v nemocnici San Giovanni in Laterano. V nemocnici San Filipo Neri sa podrobil aj operácii, avšak po chirurgickom zákroku 21. marca 1982 zomrel. Pohrebnej sv. omši v kaplnke Ústavu sv. Cyrila a Metoda predsedal biskup Pavol Hnilica za početnej koncelebrácie kňazov a pohrebné obrady viedol torontský gréckokatolícky biskup Michal Rusnák. Telesné pozostatky P. Michala Lacka boli z rímskeho cintorína Campo Verano prevezené na Slovensko a 15. marca 2002 uložené na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Spiritualita