Jezuiti



sob22072017

P. Matej Marko SJ, Architekt podzemnej Cirkvi na Slovensku

P. Matej Marko SJ

P. Matej Marko SJ pochádzal z deväťčlennej rodiny z Chynorian. Jeho otec Anton žil ako hospodársky robotník u majetnejších gazdov. Matka Mária, rod. Bezáková, viedla domácnosť a starala sa o deti. 24. februára 1910 sa im narodil syn Matej. Chlapec vychodil v rodnej dedine šesť tried ľudovej školy. V rokoch 1922 – 1923 začal študovať na reálnom gymnáziu v Nitre, kde absolvoval šesť tried. Počas týchto štúdií vstúpil v roku 1928, na sv. Ignáca, do Spoločnosti Ježišovej. Ďalšie dva ročníky gymnaziálnych štúdií ukončil v Liptovskom Mikuláši, kde aj zmaturoval v roku 1931. Po maturite odchádza do Ríma na štúdiá filozofie na Gregorovej univerzite. Pre pľúcnu chorobu sa po siedmich mesiacoch predčasne vrátil na Slovensko. Filozofickým štúdiám sa venoval aj počas zdravotného pobytu v Zakopanom. Záverečné skúšky úspešne zložil v júni 1934 v Krakove. Na jeseň toho istého roku ho predstavení poslali na teologické štúdiá do Innsbrucku, kde v roku 1937 prijal kňazské svätenie. Po ukončení teologickej formácie sa v roku 1938 vrátil do Ružomberka, kde pôsobil ako profesor latinčiny a fyziky na miestnom gymnáziu. Od februára do júna 1940 pôsobil v Trnave ako kazateľ a potom odišiel na dlhodobé liečenie do Vysokých Tatier. Liečenie trvalo s prestávkami až do roku 1948, keď sa vrátil do Piešťan. Medzitým krátko vypomáhal pri vyučovaní školastikov v Banskej Bystrici. Po zlepšení zdravotného stavu bol v roku 1949 vymenovaný za predstaveného piešťanskej komunity. Vo februári 1950 ho P. Provinciál Ján Srna SJ vymenoval za svojho prvého zástupcu pri vedení provincie, pre prípad vlastnej internácie v totalitnom režime. Druhým a tretím viceprovinciálom mal byť J. Jurovský SJ a R. Mikuš SJ. Provinciál informoval o tomto rozhodnutí písomne superiorov provincie. Po likvidácii reholí 14. apríla 1950 a izolovaní provinciála v Pezinku bol P. Marko SJ hospitalizovaný od 20. apríla 1950 až do marca 1953 v nemocnici v Bratislave na Miletičovej ulici, kde sa liečil z TBC. V nemocnici ho navštevovali mnohí jezuiti, ktorí na základe jeho inštrukcií pokračovali v pastoračnej službe v zmenených spoločenských podmienkach cirkvi. Z nemocničného lôžka prijímal a prepúšťal členov rehole, odporúčal kandidátov na kňazské i na biskupské svätenia. Organizoval tajné štúdium školastikov a viacerých aj duchovne viedol. V lete roku 1952 založil spoločenstvo zasvätených žien s názvom Spoločnosť Ježiša Obnoviteľa. Pre formáciu mužských i ženských povolaní napísal strhujúci životopis sv. Ignáca z Loyoly a po prepustení z nemocnice zostavil z francúzskych prameňov pre potreby tajne sa formujúcich školastikov Úvod do filozofie. V roku 1953 bol prepustený z nemocnice a vzápätí spolu s ďalšími rehoľníkmi boli sústredení v Báči. Neskôr sa zamestnal ako robotník v ČSD v Českých Budějoviciach. V obci Rožnov ho 18. júla 1955 zatkli a spolu s ďalšími jezuitmi ho Krajská správa MV v Žiline vypočúvala trištvrte roka. Najvyšší súd v Prahe ho v skupinovom procese so slovenskými jezuitmi odsúdil v apríli 1956 na desať rokov väzenia za trestný čin velezrady. Na základe amnestie prezidenta republiky bol v roku 1960 z väzby prepustený a zamestnal sa v Trenčíne. Neliečená tuberkulóza a ďalšie choroby ho stíhali a urýchlili jeho smrť 22. októbra 1974. Zomrel v Topoľčanoch a pochovaný je v rodných Chynoranoch.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby