Jezuiti



štv23032017

P. Viliam Pavlovský SJ

Viliam Pavlovský študoval na gymnáziu v Trnave. Po skončení piatej triedy vstúpil 31. júla 1930 do Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Noviciát dokončil v Ružomberku, kde aj pokračoval v stredoškolskom štúdiu, zmaturoval v roku 1934 v Kláštore pod Znievom. Filozofiu študoval v Krakove (1934 – 1937) a teológiu v Chieri (Taliansko), kde bol 30. mája 1940 vysvätený za kňaza. V rokoch 1941 – 1946 vyučoval biblické dejiny, exegézu Starého zákona a biblické jazyky na Teologickom inštitúte sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej v Banskej Bystrici a v Ružomberku. Potom si v Ružomberku urobil tretiu probáciu. V roku 1946 odišiel do Ríma na Pápežský biblický inštitút, aby si doplnil štúdiá z odboru Svätého písma. Štúdium dokončil v roku 1950, doktorát z teológie získal v roku 1954. Zostal v tomto prestížnom ústave, ako profesor tu prednášal dejiny Starého zákona a východné jazyky (aramejčinu, sýrčinu, arabčinu). Istý čas bol tajomníkom ústavu. Dejinám Starého zákona sa venoval po celý život. Všeobecnú pozornosť vzbudila jeho doktorská dizertácia o židovskom kňazovi a učiteľovi Mojžišovho zákona Ezdrášovi. Jej hlavné časti uverejnil v časopisoch Verbum Domini: Ad chronologiam Esdrae (K Ezdrášovej chronológii, r. 33, 1955) a De religione Cananaeorum tempore occupationis Israeliticae (O náboženstve Kannánčanov v čase izraelskej okupácie, r. 27, 1949) a Biblica: Die Chronologie der Tätigkeit Esdras (Chronológia Ezdrášovej činnosti, r. 38, 1957). Vo svojej práci Die Jahre der Könige von Juda und Israel (Roky kráľov Judey a Izraela, Biblica, r. 45, 1964) definitívne riešil chronológiu židovských kráľov Starého zákona. P. Pavlovský zomrel 13. marca 1984 v Ríme.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby