Jezuiti



ned11122016

... Požehnané ráno, je nedela

Rozhovor s novým provinciálom P. Rudolfom Uherom SJ

P. Rudolf Uher SJ

Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás SJ v stredu 18. decembra 2013 menoval P. Rudolfa Uhera SJ za nového provinciála slovenských jezuitov. P. Uher prevezme úrad provinciála v Nedeľu Dobrého pastiera 11. mája 2014.

Prinášame rozhovor s novým provinciálom:

Predtým než si sa stal jezuitom si najprv vstúpil do kňazského seminára v Bratislave, prečo si sa neskôr rozhodol pre Spoločnosť Ježišovu?
Na mojej ceste ku kňazstvu som začal vnímať ďalšie Božie pozvanie, ktoré sa mi postupne zobrazovalo ako mozaika rehoľného kňazského povolania poskladaná z jednotlivých kamienkov. Prvý záchvev som pocítil pri štúdiu cirkevných dejín. V skriptách som našiel dosť obšírne rozpracovanú históriu jezuitského rádu. Obdivoval som elitnú duchovnú, intelektuálnu a osobnostnú prípravu jezuitov ako aj ich veľkorysosť a odvahu prijať náročné poslania. V kútiku môjho srdca som začal túžiť po takomto živote. Patriť do špeciálneho tímu so zvláštnym zameraním v Cirkvi, žiť osobnejšie rodinu v Rodine Božieho kráľovstva. Po prečítaní knihy Atléti Boží počas letných prázdnin som nastupoval do druhého roku v seminári s túžbou po hlbšom duchovnom živote, s veľkou túžbou mať vlastného duchovného vodcu, ktorý by ma osobne dobre poznal a pomáhal mi v mojom duchovnom a ľudskom dozrievaní. V tom čase (totalitného režimu v našej krajine) nás bolo v seminári približne 350 bohoslovcov z celého Slovenska a mali sme dvoch stálych špirituálov, pričom každé dva týždne prichádzali ešte ďalší traja kňazi kvôli vysluhovaniu sviatosti zmierenia. Naplniť túto moju túžbu po duchovnom vedení mi pomohol môj priateľ spolužiak. Ponúkol mi možnosť nakontaktovať sa na „podzemnú cirkev“ a „tajných“ rehoľných kňazov. Zoznámil ma s P. Karolom Ďučekom SJ. Bol to prvý jezuita, ktorého som stretol v mojom živote a ktorý sa stal mojím vzácnym duchovným vodcom. Peknou inšpiráciou sa mi stal film Misia s podmanivou hudbou o jezuitských redukciách v Južnej Amerike, ktorý som videl v kine. A keď som po páde komunizmu s nadšením a s veľkou potechou čítal knižku Výber zo stanov Spoločnosti Ježišovej, moja túžba dozrela do rozhodnutia požiadať o vstup do Spoločnosti Ježišovej. Dobrý Boh si teda v svojej odpovedi na moje najtajnejšie túžby poslúžil skutočne pestrofarebnými kamienkami mozaiky povolania: kniha, film, hudba, živý človek. A použil jazyk, ktorému som rozumel: štúdium, športovanie, ľudská blízkosť, otcovské doprevádzanie.

Ktoré obdobie tvojho života v Spoločnosti bolo pre teba najkrajšie?
Každé obdobie môjho života v Spoločnosti malo svoju osobitú príchuť krásy a bolo pre mňa z niektorého pohľadu najkrajšie. Počnúc rehoľným detstvom v noviciáte, obrazne povedané, cez dospievanie v školastikáte, či dozrievanie počas kňazskej služby, zahraničných štúdií až po náročnosť zodpovednosti pri formovaní alebo riadení komunity, spoločenstva bratov. Avšak každé miesto, na ktoré ma predstavení poslali, má svoje neopakovateľno-neporovnateľné čaro s novými výzvami, povzbudzujúcimi stretnutiami, hlbokými životnými príbehmi. A práve pečať poslania dávala jednotlivým obdobiam a miestam pravú krásu.

Čo ťa najviac napĺňa v tvojom povolaní?
Milosť blízkosti Boha a človeka. Dôvera ľudí, ktorí sa so mnou delia o svoje radosti a bolesti, prehry a víťazstvá, slabosti a hrdinstvá. Božie pozvanie stáť pri človeku od začiatku až do konca života. Milosť prinášať Božiu lásku a Božie milosrdenstvo do sŕdc ľudí cestou sviatostí, modlitieb, osobných stretnutí. Radosť z obrátenia a premeny druhých i mňa samého.

Ktorý z jezuitov či už z minulosti alebo súčasnosti bol pre teba najväčším vzorom?
Láskavý Boh mi v každej etape môjho rehoľného putovania posielal a neustále posiela do môjho života vzácnych jezuitov. V danom čase, v konkrétnej komunite a situácii boli a sú pre mňa živou inšpiráciou a najväčším vzorom. Dôverujú mi, počúvajú ma, rozumejú mi, povzbudzujú ma, pomáhajú mi, modlia sa za mňa, sú mi oporou. Cítim sa pri nich lepším človekom. Ďakujem Bohu za týchto výnimočných spoločníkov.

Preberáš úrad provinciála po náhlej smrti P. Petra Bujka, ako to prežívaš?
S bázňou a chvením. V osobnom zápase a v modlitbe o moju hlbšiu vieru a väčšiu dôveru v Boha, veľkodušnejšie otváranie sa Božej štedrosti.
Petrova smrť bola pre mňa šokom. Veľmi ťažko som niesol jeho nečakaný odchod do večnosti. Nemohol som tomu uveriť. V náročnom období prijímania tejto skutočnosti mi bolo darované nové poslanie. Nemôžem nevnímať znamenia Božej i Petrovej blízkosti.

Kým bol pre teba Peter Bujko?
Priateľ. Zostáva pre mňa krásnym vzorom obetavého jezuitského kňaza pravdivého života, nádherným príkladom láskavého človeka šľachetného srdca. Som Bohu za ňho nesmierne vďačný.

Aké budú tvoje priority ako provinciála?
Moje priority vychádzajú z Apoštolského plánu Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej na roky 2013 – 2017. V ňom si stanovujeme, že naše apoštolské pôsobenie chceme sústrediť okolo štyroch priorít, ktorými sú 1. pastorácia mládeže a rodín, 2. intelektuálny apoštolát, 3. duchovné cvičenia a ignaciánska spiritualita a 4. sociálny apoštolát.

Ako môže v dnešnej dobe pomôcť Spoločnosť Ježišova Cirkvi na Slovensku?
Náš Páter Generál Adolfo Nicolás nám pripomína že úlohou Spoločnosti voči Cirkvi je zachovať hĺbku. Vždy, keď sa stretol s Benediktom XVI., počul od neho, že očakáva veľmi od jezuitov hĺbku v štúdiu a hĺbku v duchovnosti. Teda stále sa máme vyznačovať kreativitou. Veľmi si prajem, aby ponúknutou pomocou Cirkvi na Slovensku bola práve naša kreativita v oblasti pastorácie a sociálneho apoštolátu, hĺbka nášho štúdia v intelektuálnom apoštoláte, naša hĺbka v ignaciánskej spiritualite a hĺbka nášho osobného života v Duchu.

Spoločnosť Ježišova si tento rok pripomína výročie 200 rokov od svojho obnovenia, čo pre teba znamená spomínané jubileum?
Výročie obnovenia našej Spoločnosti je pre mňa veľkou výzvou k mojej vlastnej duchovnej obnove a k návratu k prameňom. Pociťujem silnú túžbu prehĺbiť si môj osobný vzťah s Ježišom a hlbšie si osvojiť charizmu svätého Ignáca, aby som dokázal kvalitnejšie žiť moje poslanie v Spoločnosti, v Cirkvi a vo svete. Som veľmi vďačný zosnulému P. Provinciálovi Petrovi Bujkovi, ktorý nám pripravil duchovné cvičenia práve nad textami Stanov Spoločnosti Ježišovej, a P. Viceprovinciálovi Jozefovi Šuppovi, ktorý nám ich v týchto týždňoch ponúka.
Vkladám svoju túžbu do modlitby a prosím milého Boha za seba i za nás všetkých, aby nám daroval hlboké poznanie a lásku k nášmu spôsobu postupovania – k našej ceste k nemu.

Čo by si odkázal všetkým priateľom, dobrodincom a spolupracovníkom Spoločnosti Ježišovej?
Milí naši drahí priatelia, dobrodinci a spolupracovníci, z hĺbky srdca vám všetkým ďakujem za vašu duchovnú a ľudskú blízkosť, za vašu hmotnú a duchovnú pomoc. Ste Boží služobníci a pomáhate nám v našich dielach a potrebách. Veľmi si to vážim. Veľmi si vás vážim. Prosím o prepáčenie a odpustenie chýb a previnení, ktorých sa v našej krehkosti a hriešnosti dopúšťame. Je mi to úprimne ľúto. Ste v našich modlitbách a každý z nás raz mesačne s radosťou obetuje sv. omšu osobitne za vás, dobrodincov Spoločnosti Ježišovej. Prajem a vyprosujem vám, aby radosť v nášom Pánovi bola vašou neustálou silou do každodenného života. Boh vás všetkých žehnaj!

Za rozhovor ďakuje: Peter Buša SJ

Životopis P. Rudolfa Uhera SJ
P. Rudolf Uher SJ sa narodil 17. novembra 1968 v Piešťanoch. Vyrastal v obci Moravany nad Váhom. V roku 1987 nastúpil do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V roku 1990 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Po noviciáte pokračoval v štúdiu teológie na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave (dnešná Teologická fakulta Trnavskej univerzity). Po kňazskej vysviacke 29. júla 1995 pôsobil dva roky ako vysokoškolský kaplán v Dome Spoločnosti Ježišovej v Košiciach, kde jeho hlavnou náplňou bola pastoračná činnosť medzi vysokoškolskou mládežou a v Kostole Božského Srdca Ježišovho.
V rokoch 1997 až 2000 pokračoval postgraduálnym štúdiom fundamentálnej teológie a masmediálnej komunikácie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Po štúdiách pracoval šesť rokov ako kaplán vo Farnosti Narodenia Panny Márie v Banskej Bystrici-Radvani, ktorú v tom čase spravovala jezuitská komunita. V rokoch 2006 až 2007 pôsobil v Exercičnom dome v Piešťanoch. Jeho náplňou bola pastoračná služba v Kostole Sedembolestnej Panny Márie, práca s rodinami, deťmi a mládežou v Jezuitskom pastoračnom centre v Piešťanoch a dávanie exercícií. V roku 2007 ho predstavení menovali za špirituála a v roku 2008 za prefekta rehoľného dorastu (školastikov) Spoločnosti Ježišovej v Bratislave. Jeho úlohou bolo sprevádzať spolubratov, ktorí absolvovali svoje teologické štúdiá, v ľudskom a duchovnom rozvoji, ale tiež v príprave na kňazskú službu. Okrem toho sa venoval pastoračnej službe v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa a práci s rodinami.
V rokoch 2009 až 2011 absolvoval štúdium formácie na kňazstvo a spirituality na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Po návrate z Ríma pracoval jeden rok v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove ako vicesuperior komunity a správca kaplnky exercičného domu. Od roku 2012 pôsobí v Bratislave. Je vicesuperiorom komunity, konzultorom provinciála a delegátom pre formáciu. Rehoľnú formáciu zavŕšil treťou probáciou v Ivanke pri Dunaji koncom augusta 2013.

 

 

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Básne