(Spracoval Leo Slaninka SJ)

     Po prvý krát prišli jezuiti do Trnavy v r. 1561, po uplynutí 21 rokov od založenia Spoločnosti Ježišovej v Ríme sv. Ignácom z Loyoly. Avšak už po šiestich rokoch v r. 1567 po požiari, v ktorom spolu so 150 domami zhorelo aj celé ich kolégium, opustili Trnavu.
Druhýkrát prišli jezuiti do Trnavy v r. 1615 a v nastávajúcom storočí tu rozvinuli bohatú apoštolskú činnosť, o čom svedčí okrem iného aj založenie univerzity v r. 1635. Táto mala počas svojej existencie – ešte dnes nedocenený – významný prínos pre kultúru slovenského národa. Už len samotný štatistický údaj, ktorý uvádza, že v Trnave na konci 17. storočia bolo 7 000 obyvateľov a 1 000 študentov naznačuje, že Trnava v tomto čase prežívala taký rozkvet kultúry, aký nedosiahla nikdy predtým.
Zrušenie Spoločnosti Ježišovej v r. 1773 pápežom Klementom XIV. predznamenalo i zrušenie Trnavskej univerzity v r. 1777. Táto bola preložená do Budína. Hoci v čase pôsobenia univerzity bola Trnava strediskom kultúrneho a duchovného diania nielen v Uhorsku, ale aj v strednej Európe, po jej zrušení sa Trnava stáva iba periférnym mestom.
Po obnovení Spoločnosti Ježišovej pápežom Piom VII. v r. 1814 prišli jezuiti do Trnavy tretíkrát v r. 1853. Hneď po príchode tu založili noviciát pre Rakúsko-Uhorskú provinciu. Keďže sa ocitajú v nových historických a kultúrnych podmienkach, premýšľajú o nových formách apoštolskej činnosti. Účinným apoštolským prostriedkom v tomto čase sa stali tzv. „ľudové misie“. Prostredníctvom nich hlásali náboženské pravdy držiac sa systému duchovných cvičení, aby sa veriaci duchovne preporodili a oživili svoj náboženský život. Známymi sa stali tiež pašiové hry, ktoré neslúžili len na útechu srdca a pobavenie očí, ale mali na zreteli katechetický cieľ: bolo to živé rozjímanie o umučení a oslávení Ježiša Krista, ktoré zachytilo celého človeka; jeho rozum, vôľu i srdce. Nezanedbateľný bol aj – pre jezuitov už charakteristický – tlačový apoštolát.
V r. 1950 jezuiti prežili ďalšie zastavenie svojej činnosti, spolu s ostatnými rehoľníkmi.

     2. júla 1990 sa v trnavskom noviciáte na Osvaldovej ulici v Trnave začalo formovať dvadsať jezuitských novicov. Pri tejto príležitosti magister novicov Ladislav Csontos SJ povedal otcovi arcibiskupovi Jánovi Sokolovi: „Sme si vedomí starostí i radostí, ako aj problémov, pred ktorými stojí Cirkev na Slovensku, preto dvojročnú formáciu v noviciáte zameriavame tak, aby novici boli pripravení stať sa apoštolskými pracovníkmi novej evanjelizácie na Slovensku, zameraní na prácu mezi tými, čo stoja mimo Cirkvi, alebo k nej majú negatívny vzťah. Formácia má svoj základ v hlbokom duchovnom živote„.