Jezuiti



pon23012017

Jezuitské školy

La Universita Gregoriana
Jezuiti začali vyučovať rehoľnú i laickú mládež a stali sa prvou rehoľou, ktorá za podstatný prostriedok na dosiahnutie svojho apoštolského cieľa prijala vzdelávanie a katolícku výchovu mládeže. Pretože zápas s protestantizmom sa odohrával hlavne v intelektuálnej oblasti, začali jezuiti dielo rekatolizácie vytváraním vplyvu na intelektuálne a mravné vzdelanie mládeže. Plán vyšších štúdií vypracovali prví jezuiti na základe novej teologickej metódy P. F. Vittoria, ďalej na základe vlastných skúseností, ktoré získali na univerzitných štúdiách v Paríži a z predpisov Tridentského koncilu.

Všeobecný náčrt jezuitského školského systému bol jasný a bol všeobecne prijatý. Osobitne v kolégiách sa však program formoval samostatne a živelne, v závislosti od miestnych podmienok. Preto vznikali medzi nimi veľké rozdiely. Otázku zjednotenia školských programov Ignác odložil na neskôr, aby neuhášal iniciatívy. No medzitým v roku 1551 založil pre rehoľu vzorové Rímske kolégium (Collegium Romanum) a v rehoľných stanovách požadoval venovať sa katolíckym vedám ako základu ďalších štúdií.

Cieľom jezuitskej humanistickej školy mala byť výrečnosť a široko vnímaná - „učená a zreteľná zbožnosť". Náboženský cieľ a zásada výberu prostriedkov rozhodovali aj o charaktere jezuitských akadémií. Prednášali sa na nich „artes" - „umenia", filozofia a teológia. Neprednášalo sa právo a medicína. Jezuiti zásadne neučili na základných školách, keď však výnimočne také školy organizovali, prácu v nich zverovali študentom vyšších tried, pričom si pre seba vyhradili dozor nad vyučovaním. Od roku 1599 bolo v reholi záväzné Ratio studiorum (školský poriadok), prvý ucelený školský systém. Ten obsahoval jednotlivé predpisy, ktoré sa dotýkali rozsahu a obsahu vyučovania. Krátke, jasné predpisy, týkajúce sa zakončenia prác, programu vyučovania, profesorov a učebníc uľahčovali prácu rektorom a prednášajúcim. Dobrá organizácia so širokým záberom: profesorská katedra, učebnice a literatúra a dostatočná fundácia zabezpečovali školám stabilné fungovanie. Nachádzal sa tam však aj negatívny prvok, Ratio nebolo vtedy dosť otvorené pre rozvoj nových smerov, na zmeny v oblasti vzdelávania. Jezuitské školy boli atraktívne, nakoľko boli bezplatné a do celku vzdelávania i výchovy patrili školské divadlo, orchestre, spevácke zbory, školské organizácie, mariánske kongregácie, rozličné spôsoby zábavy a hry. Moderné školské budovy a školské lekárne zabezpečovali náležité zdravotné podmienky. To priťahovalo mládež nezávisle od národnosti a vyznania.

Po obnove činnosti v roku 1814 sa rehoľa vrátila k pedagogickej práci, kže otvárala v európskych krajinách a v Spojených štátoch amerických hlavne gymnáziá, konvikty (zariadenia na ubytovanie žiakov) a univerzity a v misijných krajinách základné školy a učilištia. V roku 1990 rehoľa spravovala 4 300 základných škôl, 380 stredných škôl, 191 vysokých škôl, z nich 53 univerzít. Medzi nimi napríklad Gregoriánska univerzita v Ríme, Georgetownská vo Washingtone, Fordhamova v New Yorku, Loyola University v Chigagu, Sofia University v Tokiu, Univerzita sv. Jozefa v Bejrúte.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Básne