Jezuiti



uto30052017

Spiritualita Spoločnosti Ježišovej

Spiritualita - Manresa

Sv. Ignáca z Loyoly hodnotíme nesprávne, keď v ňom vidíme iba veľkého stratéga, organizátora protireformácie, znalca ľudí a psychológa. Ignác bol predovšetkým hlbokým mystikom, človekom a svätcom.

V roku 1534 v kaplnke Panny Márie na Montmartri v Paríži zložil so svojimi prvými šiestimi spoločníkmi sľuby, ktorými sa zasvätil apoštolskej práci vo Svätej zemi. Keďže nebolo možné vycestovať do Svätej zeme, v roku 1538 zavolal sv. Ignác svojich spoločníkov do Ríma, kde bola založená nová rehoľa. Napísal aj Náčrt (Formula inštitútu) konštitúcii rehole, ktorý potvrdil pápež Pavol III. v roku 1540 pápežským spisom - bulou „Regimini Ecclesiae mili-tantis". V roku 1541 bol Ignác zvolený za generálneho predstaveného. Na posilnení a rozvoji Spoločnosti pracoval do posledných dní svojho života.

Spiritualita Spoločnosti Ježišovej vyrastá z ducha jej zakladateľa. Nachádza sa predovšetkým v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca a v Konštitúciách rehole. Spiritualita, duchovnosť, sv. Ignáca sa zrodila z jeho obrátenia, čiže z jeho stretnutia s Bohom počas dlhého obdobia, keď sa uzdravoval v Loyole zo zranení, čo utrpel počas obrany Pamplony. Pri dôkladnom čítaní Života Krista od Ludolfa Kartúzskeho a Zlatej legendy od Jakuba de Voragine sa mu ukázala Pána Mária s Dieťatkom. V tom čase sa po prvý raz stretáva so skúsenosťou rozlišovania duchov a objavuje v sebe veľkú túžbu nasledovať a dokonca i predstihnúť svätých v službe Bohu, ľuďom a Cirkvi.

Bohaté Ignácove duchovné skúsenosti v Manrese prebudili v ňom túžbu pomáhať ľuďom na väčšiu česť a slávu Božiu a pre väčšie dobro ľudí. Táto spiritualita teda spočíva v tom, že človek hľadá, nachádza a miluje Boha, jeho vôľu vo všetkých stvoreniach; všetky stvorenia zasa vníma ako Božie dary a miluje ich v ich Stvoriteľovi. Preto ide o spiritualitu, ktorá je kontemplatívna v činnosti a činná v kontemplácii. Samotný svätý Ignác vyjadril cieľ rehole slovami: „Z čistej lásky usilovne slúžiť Bohu pod zástavou kríža v Cirkvi a prinášať pomoc ľuďom na väčšiu slávu Boha a pre väčšie spoločné dobro ľudí.“ 

Spiritualita rehole obsahuje v sebe čnosti, na ktoré kládol dôraz svätý Ignác. Sú to: rozvážna láska - čerpaná z Boha ako osobitný dar Svätého Ducha; prejavuje sa nielen ako túžba po väčšej Božej sláve a po väčšom dobre ľudí, ale aj ako schopnosť voliť si to, čo viac slúži a napomáha tomuto cieľu; je to veľkodušná, obetavá a vytrvalá láska. Potom poslušnosť, ako účasť na poslušnosti Ježiša Spasiteľa, ktorý bol poslušný Otcovi až na smrť. Ide o poslušnosť misijnú a apoštolskú. Ďalej pokora vo vzťahu k Bohu-Stvoriteľovi a k jeho stvoreniam ako k jeho darom. Vďaka tejto čnosti je Ignácova spiritualita plná taktu, úcty, rešpektu k celej nadprirodzenej i prirodzenej skutočnosti. Ignácova spiritualita je vzdialená a slobodná od každého podceňovania stvorení. Napokon ju charakterizuje sloboda, ktorú voláme aj indiferencia a rozumieme pod ňou úplnú a slobodnú ochotu odovzdať sa do Božích rúk a byť k dispozícii jeho vôli, bez toho, aby sme ju obmedzovali samoľúbymi záujmami, v ktorých sa ukrýva hľadanie seba a svojej vôle.

Vďaka týmto čnostiam je ignaciánska spiritualita dokorán otvorená pre všetky hodnoty - nadprirodzené a prirodzené. Je zároveň teocentrická i humanistická, zameraná na Boha i na človeka, slobodná od uzatvoreností, náboženského fanatizmu a jednostrannosti, ochotná vidieť hodnoty v iných kultúrach a náboženstvách.

Pre úplné a spravodlivé zhodnotenie spirituality a ignáciánskej zbožnosti nemožno obísť úctu k Panne Márii, ktorú odporúčajú Duchovné cvičenia i Konštitúcie.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby