Spoločnosť Ježišova týmto vyhlásením vyjadruje solidaritu, ľudskú a duchovnú blízkosť a ochotu pomôcť ľuďom, ktorí z dôvodu ohrozenia životov a vážneho potláčania ich základných ľudských slobôd museli opustiť svoju vlastnú krajinu, a tak zdieľajú ťažký osud utečenca.

Denne sme svedkami prehlbujúcej sa utečeneckej krízy. Ide predovšetkým o hodnotu ľudského života.
Súčasný dramatický príliv množstva utečencov do Európy (predovšetkým zo Sýrie) preto vnímame ako výzvu, ktorej treba čeliť so srdcom, ktoré v každom z týchto ľudí spoznáva trpiaceho človeka, svojho brata a sestru, bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť, a hľadá účinné spôsoby ako pomôcť.

Preto odmietame všetky formy fóbie či manipulácie, ktoré ignorujú vážnosť a hĺbku tejto humanitárnej krízy, a vnímame urgentnú potrebu promptne, adresne pomôcť. Sme presvedčení, že táto otvorenosť je v priamom vzťahu a súlade s poslaním Cirkvi a s kresťanskou identitou Slovenska a Európy.

Zároveň povzbudzujeme kompetentné štátne autority, aby v spolupráci so širšou občianskou spoločnosťou hľadali účinné spôsoby urgentnej pomoci, ako aj komplexného a trvácnejšieho riešenia utečeneckej krízy.

Vyjadrujeme svoje uznanie a podporu všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí v rámci svojich možností a profesie aktívne prispievajú k zmierneniu utrpenia týchto ľudí formou priamej angažovanosti, pravdivého informovania, či rôznymi prejavmi solidarity.

V tomto spoločnom úsilí sme zjednotení s pápežom Františkom, Konferenciou európskych jezuitských provinciálov a s Jezuitskou službou utečencom v Európe a na Blízkom východe.

V Bratislave 10. septembra 2015

Rudolf UHER, SJ
Provinciál

List prezidenta Konferencie európskych jezuitských provinciálov k súčasnej kríze v otázke utečencov

Drahí vyšší predstavení Európy, drahí spoločníci a priatelia!

V priebehu niekoľkých uplynulých dní sme všetci videli desivé zábery utečencov, umierajúcich počas ich snaženia dostať sa do bezpečia v Európe. Väčšina z nich pochádza zo Sýrie, Afganistanu a ďalších miest ako Somálsko a Eritrea, ktoré sú zničené vojnou. Sme vďační, že v našej tradícii na európskej úrovni je toľko veľkodušnosti a solidarity, ktoré však v tomto čase žiaľ nezaznievajú vo výrokoch politikov. Až na jednu či dve krajiny je tu priveľa reakcií, ktoré vyjadrujú pritvrdenie postoja, strach, uzavretie hraníc. Terminológia, ktorú používajú politici môže byť extrémna a to nijako verejnej mienke ani ľuďom nepomáha pochopiť zúfalú situáciu, v ktorej sa títo ľudia nachádzajú a že sú v skutočnosti utečencami, ktorí utekajú, aby prežili.

Môžeme si pripomenúť 40. roky minulého storočia, keď po 2. svetovej vojne tak mnoho ľudí utekalo pred vojnou a ničením a keď bol potom prijatý Ženevský dohovor na ochranu utečencov. V tom čase to bol svetelný maják – znamenie solidarity, znamenie záväzku pre medzinárodné spoločenstvo a prejav súcitu voči tým, o ktorých sme vedeli, že veľa trpeli a ktorých utrpenie naozaj pretrvávalo.

V súčasnosti je potrebné pripomenúť našim európskym spoločenstvám, že tieto hodnoty solidarity a pohostinnosti teraz potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Pri porovnaní utečeneckých kríz v minulosti v juhovýchodnej Ázii či v Afrike alebo po 2. svetovej vojne sa terajšia kríza stavia na rovnakú úroveň ako tie spomenuté. JRS založil P. Arrupe pohnutý útechou a súcitom, keď videl neutešenú situáciu vietnamských ľudí na člnoch. Aj núdza takého veľkého množstva ľudí v dnešnej dobe, prichádzajúceho na lodiach cez Stredomorie, utekajúceho pred vojnou, obzvlášť v Sýrii, pohýna naše srdcia. Jezuiti a nám blízki ľudia chcú v tejto veci niečo robiť a chcú vidieť, že Spoločnosť v tomto niečo koná.

Sme hrdí na prácu JRS, ktorá v mnohých častiach Európy mnoho rokov vytrvalo pracuje v oblasti problematiky prístupu k ochrane, zadržaniu a ďalších otázok. Teraz sú potrebné nové iniciatívy. JRS už pracuje na situáciách prednej línie, skúša iniciatívu v Grécku a má nádej, že zaháji projekt v Maďarsku. Povzbudzujem tieto iniciatívy a žiadam, aby sa táto činnosť uskutočnila čo najrýchlejšie. Žiadam vyšších predstavených, aby podporili a povzbudili tieto nové iniciatívy na celom území provincií a vás všetkých, aby ste poskytli akúkoľvek možnú pomoc. Musíme konať spoločne v solidarite – niektoré menšie provincie a regióny chcú pomôcť, ale sami osebe veľa urobiť nemôžu.

Ďakujem Jean-Marie Carrièrovi, riaditeľovi JRS Európa a jeho tímu za prácu, ktorú robí a žiadam ho, aby spolupracoval s miestnymi provinciami a regiónmi a rozvíjal tieto nové projekty. Nepochybne, naše úsilie na tomto poli bude skromné – nie sme veľká mimovládna organizácia a nejestvuje žiadny náznak, že budeme konať ako jeden. No malé, kresťansky motivované projekty môžu byť prorockým znamením príchodu Kráľovstva, pozdvihnutia chudobných, prijatia cudzincov, odmietnutia systému útlaku. Určite toto je teraz potrebné – prorocké slová a činy, ktoré kontinentu ukazujú cestu vpred pri úsilí znovu nájsť a vyjadriť svoje hodnoty.

Okrem toho, že sa tento list týka najmä súčasnej situácie utečencov a JRS, chcem tiež vyjadriť uznanie a pripomenúť vykonanú prácu pre migrantov v mnohých našich provinciách a regiónoch po celej Európe. Jezuiti a ich spolupracovníci často pôsobia vo veľmi ťažkých podmienkach a s malými zdrojmi v prospech migrantov, ktorí prišli v poslednom čase alebo už nejaké obdobie sú tu. Táto práca si zaslúži ocenenie a podporu, pretože je zameraná na ľudí, na ktorých by žiaľ naša spoločnosť často radšej zabudla.

Konkrétne kroky v súčasnej situácii

  • Povzbudzujem vyšších predstavených, aby v krajinách svojich provincií alebo regiónov zvážili, akým najlepším spôsobom obhajovať takú politiku, ktorá je humánna, solidárna a otvorená.

  • Superiori môžu požiadať školastikov, aby pracovali ako dobrovoľníci v utečeneckom zariadení v rámci ich týždenného apoštolátu.

  • Môžu naše školy spustiť semináre, ktoré napomôžu uvedomenie si tejto situácie pre učiteľov, rodičov, žiakov a môžu v niektorých prípadoch otvoriť svoje dvere pre ubytovanie niektorých utečencov?

  • Niektoré z našich univerzít majú centrá pre ľudské práva alebo pre migráciu alebo majú odborníkov na katolícku sociálnu náuku. Potrebujeme využiť tieto znalosti teraz, pri rozbore tejto situácie. Môžu sa niektoré z nich stretnúť, možno koordinované službou JRS, aby uvažovali a načrtli plán činnosti?

  • Môžu naše farnosti zorganizovať „Nedeľu solidarity“, počas ktorej by bol požiadaný utečenec alebo zástupca jednej z našich kancelárií JRS v Európe, aby na svätej omši prehovoril?

  • Komunity môžu zvážiť prijatie utečeneckej rodiny. JRS Európa má pre toto systém „Projekt prijatia“.

  • Sociálne centrá a nimi vyhotovené posudky už vykonali veľa. Môžu sprístupniť túto analýzu na svojich stránkach a znovu rozšíriť zdroje, ktoré už sú k dispozícii.

  • Žiadam JRS Európa v Bruseli, aby za podpory miestnych kancelárií JRS pomohla so zdrojmi pre novinárov, farnosti, školy, biskupov a biskupské konferencie. Je to súčasť poslania advokácie. Tí z vás, ktorí poznáte novinárov a mienkotvorcov, môžete tieto zdroje využiť. JRS Európa môže pomôcť aj k ďalším politickým vyhláseniam, s cieľom zapojiť pôsobenie politikov.

  • Žiada sa od našich komunikačných ministérií ako sú webové portály, kultúrne a pastoračné revue, aby osvetlili problém vo svojich online a printových médiách, a dali k dispozícii materiál, ktorý majú a pokračovali v aktualizácii svojej analýzy.

  • Všetci jezuiti sa môžu modliť a pýtať sa: „Čo som urobil pre Krista, prítomného v utečencoch? Čo robím? Čo môžem urobiť?“

  • Predovšetkým od jezuitov v našich seniorátoch sa žiada, aby uvažovali a modlili sa za utečencov – potrebujeme ich modlitby, pretože majú osobitné poslanie modlitby za Spoločnosť a Cirkev.

Azyl a migrácia sú určite zložité otázky, no jednoduchou skutočnosťou je, že ľudia napokon umierajú. V tomto určujúcom momente môžeme a musíme vyjsť v ústrety. Ďakujem vám všetkým, ktorí už tak veľa robíte.

Kresťanské korene nášho kontinentu

O kresťanských koreňoch nášho kontinentu sa v poslednom období mnoho diskutovalo. Je čas ukázať, že sa nejedná o diskusiu len o jazyku a terminológii. Pokúsme sa spoločne pomôcť nášmu kontinentu a posunúť našu spoločnosť dopredu, ukázať, že sme kresťania nielen menom, ale naozaj, preukázať našu lásku „nie iba slovami, ale skutkami“. Keďže sa blíži sviatok sv. Petra Clavera (9. septembra), ktorý tak veľa vykonal pre otrokov a ľudí vytlačených na okraj, môžeme vďaka jeho príhovoru prosiť o to, aby bolo naše úsilie v prospech tých, ktorí dnes hľadajú útočisko, požehnané a aby prinieslo trvalé ovocie.

So srdečným pozdravom,

John DARDIS, SJ
Prezident, Konferencia európskych jezuitských provinciálov

Sobota, 5. septembra 2015