Zomrel biskup Kaľata SJ

V piatok 24. augusta v popoludňajších hodinách si Pán povolal k sebe emeritného biskupa Mons. Dominika Kaľatu SJ. Zomrel zaopatrený sviatosťami, v kruhu svojich rehoľných spolubratov v Ivanke pri Dunaji, vo veku 93 rokov. Pohreb zosnulého otca biskupa Dominika bude v stredu 29. augusta v Trnave. Rakva s telesnými pozostatkami bude prístupná v Katedrále sv. Jána Krstiteľa od 9.00 hod. Zádušná svätá omša sa začne o 10.30 hod. Hlavným celebrantom bude Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, pohrebným obradom bude predsedať Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. Rakva s telom otca biskupa zostane uložená v krypte katedrály.

NEKROLÓG

Otec biskup Dominik Kaľata sa narodil 19. mája 1925 v obci Nová Belá v Poľsku rodičom Alojzovi a Anne rodenej Žembovej. Rodičia ho spolu s ďalšími štyrmi bratmi a dvoma sestrami vychovávali v skromných podmienkach. Meštiansku školu absolvoval vo Varšave v roku 1939. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastúpil na gymnázium v Levoči, ktoré viedli pátri jezuiti. Oslovený svedectvom pátrov Korbačku, Jandu a Srnu a činnosťou v Mariánskej kongregácii, ktorej bol členom, sa rozhodol pre rehoľné povolanie a 31. júla 1943 bol prijatý do noviciátu SJ v Ružomberku.

Filozofiu študoval v Dečíne, kde ho zastihla aj osudná Barbarská noc. So spolubratmi sa dostal do koncentračného tábora v Bohosudove. Od septembra 1950 musel nastúpiť na tri a pol ročnú základnú vojenskú službu v tzv. pomocných technických práporoch – PTP – v Podboranoch, v Hájnikoch pri Sliači, v Radvani, na Fončorde a v Komárne. Počas tohto pracovného nasadenia tajne dokončil štúdium teológie a v auguste 1951 bol biskupom Pavlom Hnilicom SJ tajne vysvätený za kňaza v Bratislave.

V roku 1953, po príchode do civilu, sa presťahoval do Košíc, kde pracoval ako tesár, neskôr ako fotolaborant na Lekárskej fakulte. Dňa 9. septembra 1955 ho biskup Ján Chryzostom Korec vysvätil za ďalšieho biskupa podzemnej Cirkvi. V januári 1960 bol zatknutý za to, že žil ako rehoľník a stýkal sa s inými rehoľnými osobami. Bol odsúdený na štyri roky väzenia. Po niekoľkých mesiacoch bol v rámci všeobecnej amnestie prepustený na slobodu.

Na slobode pracoval ako elektrikár a pokračoval v tajnej pastorácii, svätil kňazov a 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa podzemnej Cirkvi jezuitského pátra Petra Dubovského.

V roku 1963 bol opäť zatknutý a odsúdený na štyri roky, ku ktorým mu pridali aj amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Nasledujúcich 6 rokov strávil vo väzniciach a prevýchovných pracovných táboroch na Mírove, vo Valdiciach, Příbrami a v Leopoldove. Na slobodu sa dostal až v máji 1968 bez štátneho súhlasu pre pastoračnú činnosť. Pracoval ako robotník vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach. Z rozhodnutia rehoľných predstavených odišiel v roku 1969 do exilu.

Do roku 1974 bol v komunite v rakúskom Innsbrucku, kde si dopĺňal štúdium teológie, ktoré ukončil doktorátom na tému: Kresťanská humanita a marxistický humanizmus z hľadiska fundamentálnej teológie. Istý čas vykonával funkciu predstaveného v dome slovenských jezuitov v Staufene-Grunerne v Nemecku. Potom pastoračne pôsobil medzi slovenskými emigrantmi v Nemecku a v iných krajinách sveta ako USA, Kanada, Švédsko, Rakúsko a ďalšie krajiny Európy. Osobitnú pozornosť pritom venoval najmä mladým ľuďom, pre ktorých organizoval letné i zimné tábory, duchovné cvičenia, prednáškové stretnutia a semináre. V rokoch 1974-1979 bol redaktorom časopisu ECHO. Svoje úvahy a štúdie uverejňoval aj v ďalších časopisoch zahraničných Slovákov ako Posol Božského Srdca Ježišovho či Slovenské hlasy z Ríma.

Od roku 1976 aktívne vypomáhal v biskupsko-pastoračnej službe nemeckým veriacim v arcidiecéze Freiburg in Breisgau, kde sa stal pomocným biskupom. V rokoch 1976-1990 dával kurzy teológie v jej vzdelávacích strediskách. Po páde komunizmu sa mohol vrátiť na Slovensko a od roku 1990 sa podľa potreby a možností zapájal aj do pedagogickej a pastoračnej práce. V rokoch 1991-1992 prednášal hermeneutiku a teodíceu – náuku o výklade biblických textov – a základnú teológiu v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí, a v rokoch 1993 až 2005 pravidelne na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.

Od 2. augusta 2009 bol členom seniorátu SJ v Ivanke pri Dunaji, kde okrem vytvárania spoločného bratského rehoľného života bola jeho najdôležitejším poslaním modlitba za Cirkev a Spoločnosť Ježišovu. Tam vo svojej záveti napísal aj slová vďaky: „Ďakujem P. Bohu za dar povolania do Spol. Ježišovej a všetkým predstaveným rehole a spolubratom slovenskej, českej, rakúskej a nemeckej provincie, že som v tomto povolaní mohol vydržať až do smrti“.

Zomrel zaopatrený sviatosťami počas modlitieb v kruhu sestier a spolubratov v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji dňa 24. augusta 2018 popoludní.

Pane, prijmi svojho služobníka biskupa Dominika do plnosti tvojej slávy!

2018-08-25T23:27:58+00:00