Občas sa o Európe hovorí ako o starom svete. Niekedy sa tým poukazuje na starobylosť kultúr, ktoré sa viažu na Európu. V súčasnosti by mohlo tomuto názvu zodpovedať starnutie európskej populácie, ktoré charakterizuje Európu a znepokojuje aj odborníkov. Jedným so sprievodných fenoménov je aj meniaca sa mentalita, ktorej sprievodnými znakmi sú nedostatok zanietenia pre spravodlivosť a pre dôsledné konanie. Ak sa k tomu pridá odmietanie etickej zodpovednosti za konanie a absencia citovej väzby k skutočnému dobru, otvorí sa pred nami svet prázdna.
Úvaha Akcie 365 na mesiac jún si pri tejto téme zobrala východiskové podnety zo starozákonnej knihy Kazateľ a ponúka ich ako úvahu pre nasledujúci mesiac. Téma, ktorú nedávno v Ríme otvoril aj pápež František môže podnietiť hľadanie nových impulzov ducha do budúcna, ako aj hlbšiu obnovu samotného náboženstva na starom kontinente.
Milí priatelia!
Medzi starozákonné spisy patrí aj Kniha Kazateľ. Jej autor sa zamýšľal nad otázkou, aký je pôvod a rozdiel medzi zmyslom a nezmyslom ľudských vecí, myšlienok a spoločenských diel. Kniha sa môže javiť ako odtrhnutá od zanietenia pre spravodlivosť, ktorej garantom je Boží súd. Možno v tom vidieť paralelu s našou dobou. Aj dnes sme zaplavení falošnými správami, fake news, kolektívnymi poverami a pseudovedeckými pravdami. V kultúre znalosti a presnosti, poznania, sa žiaľ, šíria čudáctva i pokúšania cynického rozumu, ktorý v sebe spája poznanie a nezodpovednosť až po tragické dôsledky. Dôsledok kultúry, ktorá by chcela všetko merať a všetkým manipulovať, je nakoniec demoralizácia zmyslu, lásky, ale aj demoralizácia dobra. Táto demoralizácia nám často berie chuť konať. Spočiatku sa zdá tento stav ako zdroj slobody a energie, ale čoskoro sa nimi paralyzuje ľudská duša. Takýto postoj otvára dvere agresivite síl zla.
Stagnácia životnej múdrosti
Pri prvom čítaní krátkej Knihy Kazateľ je človek ohromený i zmätený opakujúcim sa refrénom: „Všetko je márnosť.“ Ním kniha relativizuje všetko stvorené. Podľa toho je všetko hmla, všetko je dym, všetko je prázdnota, márnosť a honba za vetrom! Relativizácia napokon ústi do stavu, v ktorom „som znenávidel aj všetky svoje námahy, ktorými som sa ustával pod slnkom“. Žasneme, že tieto výrazy, ktoré spochybňujú zmysel existencie, nachádzame vo Svätom písme. Záver knihy ukazuje aj východisko z tejto skúšky: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka“ (12, 13). Toto je rada na vyriešenie problému. Tvárou v tvár realite, ktorá sa nám v istých momentoch života zdá, že v sebe zahŕňa všetky protiklady a vyhradzuje im napokon rovnaký osud, ktorým je skončiť v ničote, sa cesta ľahostajnosti môže javiť aj nám ako jediný liek na bolestnú dezilúziu. Pri všetkom našom pokroku a pri všetkej našej prosperite sme sa reálne stali «spoločnosťou únavy». Vo svete vidíme rad za radom čoraz bezohľadnejšie vojny proti bezbranným ľuďom. Objavujú sa v nás otázky: Či zmenilo azda naše úsilie o svet? Je snáď niekto schopný zvážiť rozdiel medzi tým, čo je spravodlivé, a tým, čo je nespravodlivé? Zdá sa, že všetko toto je neužitočné? Prečo sa toľko namáhať?
Spoločnosť únavy
Kazateľ demaskuje toto fatálne pokušenie akejsi všemocnosti poznania, ktoré vyvoláva bezmocnosť vôle. Mnísi najstaršej kresťanskej tradície presne identifikovali túto chorobu duše, ktorá zrazu odhaľuje márnosť poznania bez viery a bez morálky, ilúziu pravdy bez spravodlivosti. Nazývali ju „acédia“. Ona je jedným z pokušení, ktoré sa týka nás všetkých. Nie je to jednoducho lenivosť, je to viac. Nie je to jednoducho depresia. Acédia je skôr podľahnutie takému poznávaniu sveta, v ktorom niet viac zanietenia pre spravodlivosť a pre dôsledné konanie. Ľudské poznanie, ktoré odmieta akúkoľvek etickú zodpovednosť a citovú väzbu k skutočnému dobru, otvorilo pred svetom prázdnotu zmyslu a síl. Acédia nielenže oberá o silu vôle k dobru, ale ide do protiútoku a otvára dvere agresivite síl zla. Sú to sily rozumu, ktorý sa zbláznil a stal sa cynickým v dôsledku preháňania vo svete ideológie. V skutočnosti sme sa pri všetkom našom pokroku a pri všetkej našej prosperite stali naozaj „spoločnosťou únavy“. Mali sme vytvárať všeobecný blahobyt a tolerujeme vedecky selektívny trh so zdravím. Mali sme stanoviť neprekonateľnú hranicu mieru a vidíme rad za radom čoraz bezohľadnejšie vojny proti bezbranným ľuďom. Veda samozrejme napreduje, a to je dobré, ale životná múdrosť je niečo úplne iné, a zdá sa, že stagnuje.
Skúšaná pravda
Je pozoruhodné, že našej dobe, ktorá je kultúrou znalosti a poznania toľkých vecí, ako aj presnosti poznania, sa rozšírili mnohé mágie, pohanské kulty a kultivované bosoráctva, ktoré s istou kultúrou, privádzajú človeka k životu v poverčivosti. Na jednej strane ľudia s inteligenciou poznávania chcú ísť veciam až celkom na koreň; na druhej strane sa duša, ktorá potrebuje niečo iné, vydáva cestou povier, až napokon uviazne v bosoráctvach. Je to istý druh negatívnej intuície, ktorá sa môže objaviť v každom období života. Táto demoralizácia nám berie chuť konať. Domnelá „pravda“, ktorá sa obmedzuje na registrovanie sveta, registruje aj svoju ľahostajnosť voči protikladom. Moderné hľadanie pravdy sa ocitlo v pokušení celkom sa rozlúčiť so zanietením pre spravodlivosť. Už viac neverí vo svoj osud, vo svoj prísľub, vo svoje vykúpenie. Pre našu modernú kultúru, ktorá by chcela exaktnému poznaniu vecí odovzdávať prakticky všetko, je objavenie sa tohto nového cynického rozumu, spájajúceho v sebe poznanie a nezodpovednosť, tvrdým protiútokom. Vychádzajúc z náboženskej viery môžeme prispieť k obnove spoločnosti, stať sa tvorcami pokoja a nie nečinnými pozorovateľmi zla, vojny a odmietania pozitívnych stránok života.
Leták akcie 365 jún 2022 v PDF
Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: Peter Buša SJ
