Pozdrav Pán Boh

S prebúdzajúcou sa prírodou chceme hľadať obnovu ducha a prehlbovať v sebe zmysel pre prírodu. Katolícka cirkev vidí v ochrane prírody nielen kultiváciu prirodzeného ducha veriacich, ale prostredníctvom stvorenstva vedie druhých k novému spôsobu v akom si môžeme poslúžiť ohľaduplnosťou.
Nech vám posolstvo Akcie na nasledujúci mesiac ale aj nadchádzajúce sviatky Veľkej Noci sprítomnia zážitok Božieho obdarovania.
a
S pozdravom
Milan Hudaček Sj

a

Milí priatelia!

V septembri 2011 pápež Benedikt XVI. navštívil Nemecko. Pri tejto príležitosti prehovoril v Berlíne k ľuďom zodpovedným v politike, ekonomike a v kultúre. Do ich povedomia chcel dať dôležitú otázku ekologickej obnovy našej Zeme, ktorá je po rokoch neobmedzenej ťažby surovín a ich priemyselného spracovávania vážne poškodená. Pápežov príhovor v Katolíckej cirkvi prehĺbil záujem o obnovu životného prostredia našej planéty a o starostlivosť o stvorenstvo. Jezuitská rehoľa po pápežovej výzve zaradila medzi preferencie svojho apoštolského úsilia aj starostlivosť o náš spoločný dom. Klimatické zmeny, ktoré sú aktívne v živote Zeme milióny rokov, dnes zosilňujú aj priemyselné aktivity ľudskej spoločnosti, najmä v poslednom storočí. Vo svetle týchto udalostí nadobúdajú aj ekologické úsilia mimovládnych organizácií či dobrovoľníckych združení nový akcent a pomáhajú kresťanom zjednocovať sa so všetkými ľuďmi dobrej vôle v aktívnom zápase o ozdravenie životného prostredia.

Otázka zmeny
Úsilie o ochranu prírody spojilo ešte v sedemdesiatych rokoch na východnom Slovensku viacerých mladých ľudí, ktorí si v rámci Slovenského zväzu ochrancov prírody utvorili skupinu Woodcraft. Jej členovia pomáhali v prvých rokoch pri zalesňovaní voľných plôch. Postupne si uvedomovali, že les, to nie sú len stromy, ale že ide o veľmi zložitý komplex množstva organizmov, ktoré tam žijú a potrebujú aj ochranu človeka pred nápormi civilizačných zmien. V rámci svojich ciest do prírody si uvedomovali, že každá rastlina a živočích sú podstatne dokonalejšími ako najdokonalejšie ľuďmi skonštruované roboty, lebo aj ten najmenší organizmus v prírode vie, čo má robiť a čo je jeho úlohou. Juraj Lukáč, ktorý vtedy začínal a dnes
je už vo vedení lesoochranárskeho zoskupenia SOI, hovorí, že sú to okamihy, počas ktorých si človek uvedomí, že niečo tak jedinečné, do seba dokonale zapadajúce, prirodzene funkčné a vyvíjajúce sa, muselo byť niekým stvorené, čo našou hlavou nedokážeme pochopiť. Ľudia si neuvedomujú,
že svet okolo nás je mimoriadne zložitý a nedá sa namodelovať v žiadnom, ani v tom najvýkonnejšom počítači. V súčasnej dobe problém umelej inteligencie môže tiež spôsobiť ťažkosti, pretože aj neživé systémy nadobúdajú už takú zložitosť, že strácame nad nimi kontrolu. Riskujeme, že raz nastane okamih, keď už nedokážeme ovplyvniť to, kam sa bude svet ďalej uberať a ako budeme riešiť jeho otázky. Naliehavou otázkou je problém ekologickej obnovy, bez ktorej niet zdravého života.

Čo je priorita?
V našich podmienkach však zabúdame obnovovať vlastné zdroje, z ktorých by sme mohli žiť. Slovensko nemá zásoby ropy, zlata a vzácnych zemín. Má však lesnatú krajinu, ktorú si, žiaľ, ničíme. Dreviny, ktoré máme poruke, rúbeme, lebo sa dajú dobre predať. Pre nás ide zatiaľ o veľmi ľahko dostupnú komoditu, keďže „za každou dedinou“ je ešte nejaký les. Je to ale naše jediné bohatstvo a mali by sme sa k nemu aj patrične správať. Keď majitelia automobiliek rozhodnú o ich presťahovaní do inej krajiny, odídu od nás aj so svojím zariadením v krátkom čase. Nám po nich ostanú desaťtisíce nezamestnaných. No Tatry a pohoria, ktoré máme, si zo Slovenska neodvezie nik. Aj preto by sme si mali uvedomiť, že z čoho môžeme žiť i v budúcnosti, je naše prírodné bohatstvo. To je dôvod, pre ktorý by sme si ho mali vážiť. Žiaľ, situácia je taká, že málokto pozerá na to, čo bude o pár
rokov, nakoľko bude dostupná živá príroda, ktorou ešte disponujeme. Jedno z Ježišových podobenstiev hovorí o tom, že „mladší“ syn odišiel z otcovského domu do ďalekej krajiny. Jeho sny o nezávislosti sa tam zmenili na zhýralosť a neviazanosť, pričom zakúsil tvrdosť osamelosti a chudoby. Bol však schopný kritickej reflexie a odhodlaný začať znova. Rozhodol sa, že vstane a vráti sa medzi ľudí v otcovom dome so zmenenými plánmi. Pre srdce človeka je typické, že je ochotné zmeniť sa, je schopné vstať a nechať sa poučiť od života. To ho ešte viac posilní a obnoví, ako spomína žalmista:
„Mladosť sa ti obnovuje ako orlovi.“ (Ž 103, 5)

Pokračujúca obnova
Pri jeho návrate bol však v dome starší brat. Ten mal staré srdce, ktoré nechal zaujať lakomstvom, egoizmom a závisťou. Biblické podobenstvo však viac chváli mladého hriešnika, ktorý nastúpil na dobrú cestu, než toho, ktorý si myslí, že je verný, ale nežije ducha lásky a milosrdenstva. Božie slovo hovorí, že s mladými ľuďmi treba zaobchádzať „ako s bratmi“ a rodičom odporúča: „Nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli.“ Charakteristikou mladého človeka je, že sníva o veľkých veciach, hľadá široké obzory, odváži sa na viac, má chuť dobyť svet, vie prijať náročné úlohy a chce vydať zo seba čo najviac, aby vybudoval niečo lepšie. Zároveň sa ale mladým odporúča: „Podriaďujte sa starším.” Biblia nás stále povzbudzuje, aby sme mali úctu voči starším, pretože majú dedičstvo skúseností. Slovo múdreho starca pozýva rešpektovať isté hranice a dokázať sa v správnej chvíli ovládať.
Nie je dobré upadnúť do kultu mladosti alebo do mladíckeho postoja pohŕdania ostatnými pre ich roky alebo preto, že patria do inej generácie. Ježiš hovoril, že múdry vie vynášať zo svojho pokladu veci nové i staré. Múdry mladý človek sa otvára budúcnosti, ale vždy je schopný uplatniť niečo zo skúsenosti iných. Pokúsme sa spoločne s mladými ľuďmi obnovovať životné prostredie a skvalitňovať spoločenský život z jeho vnútra.

Leták pripravili:
Margita Stančíková
Letícia Dirbáková CJ
Milan Hudaček SJ

Leták akcie 365 na apríl 2021 v PDF