Milí priatelia!
V máji pred piatimi rokmi vyšla pápežská encyklika o otázkach klimatických zmien Laudato si´. Jej uverejnenie prišlo práve v očakávaní konferencie o klimatických zmenách v Paríži. Mnoho veriacich sa modlilo, aby úsilie pápeža Františka pomohlo verejnosti prijať jeho výzvy s náležitým úsilím, ktoré by pomohlo vo svete dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality. Hromadenie skleníkových plynov bolo všeobecne uznané za veľký environmentálny problém už viac ako pred polstoročím, ale globálna reakcia na túto otázku bola viac-menej pasívna. Keďže sme sa nedočkali dobrých výsledkov, optimizmus sa ukázal naivným. O to viac po tom, keď každá medzinárodná správa o emisiách skleníkových plynov, ktorú médiá odvtedy zverejnili, bola len zlá. Počas posledného desaťročia sa globálne emisie skleníkových plynov v skutočnosti zvýšili v priemere o 1,5 percenta ročne.
Zlovestná zmena klímy
Udalosti ostatných rokov presvedčili všetkých, že cieľ Parížskej dohody, ktorým bolo udržanie priemernej globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia je ťažko dosiahnuteľný. V nasledujúcich desiatich rokoch by sa mienený limit dosiahol len pod podmienkou, že by sa ročne znižovali emisie CO2 o 7,6 percenta. Prax ukazuje, že napredujeme svižným tempom, avšak opačným smerom. Medzivládny panel pre zmenu podnebia teraz varuje, že rok 2030 je len ťažko dodržateľný termín a katastrofy súvisiace so zmenou klímy budú skutočnou istotou. Dočasné zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorému došlo počas pandémie koronavírusu nie je ničím iným ako len krátkym odkladom nevyhnutnosti. Ukázalo sa, že encyklika Laudato si´ nie je posolstvom ku globálnej zmene podnebia, ale skôr rozsiahlejšou prácou o katolíckom environmentalizme a globálna zmena podnebia je jednoducho jeho súčasťou. Pápež František sa v nej zaoberal geneticky modifikovanými organizmami, stratou biodiverzity, zníženiu dodávok pitnej vody, globálnej hospodárskej nerovnosti a množstvom ďalších problémov. Je pravda, že nijaký predchádzajúci pápežský dokument o životnom prostredí sa ani zďaleka nepriblížil šírke problematiky, akej sa venovala posledná encyklika. Ale v tom spočíva slabina Laudato si´. Nie všetky environmentálne problémy sú rovnaké. Globálna zmena podnebia je spiace monštrum, zlá sila, ktorá po prebudení ohrozuje všetko, čo jej príde do cesty. Ovplyvňuje každý ekosystém a každú živú bytosť na našej planéte. Z piatich hlavných udalostí, ktoré vplývajú na úbytok života na Zemi, boli štyri priamo zapríčinené rýchlou zmenou podnebia. Existuje dôvod domnievať sa, že súčasná miera zmien nás stavia priamo do nebezpečnej zóny, kde sa ocitáme pred novým stupňovaním likvidácie života. Zdravie Zeme a jej obyvateľov podkopávajú ešte ďalšie a rozsiahle environmentálne problémy, ktoré majú potenciál vyvolať celosvetový biologický holokaust. Podľa poradia priorít sa globálna zmena klímy dostáva na vrchol hierarchie faktorov podmieňujúcich život a tie sú pre nás zlovestné a neodvratiteľné.
(Pozri šieste vyhynutie od Elizabeth Anny Kolbertovej: Neprirodzená história.)
Stratégie riešenia
Momentálne existujú dve možné stratégie riešenia otázky zmeny klímy. Jednou z nich je naďalej sa zameriavať na úsilie o zmiernenie dopadov týchto zmien. Avšak čas na úspešné zmiernenie sa rýchlo uzatvára, takže táto stratégia si vyžaduje oveľa viac úsilia a zdrojov, ak by mala byť úspešná pri stabilizácii emisií skleníkových plynov. Alternatívou by bola adaptácia na rastúce ťažkosti v presvedčení, že globálnej zmene klímy sa nedá zabrániť. Najlepšou vecou by vtedy bolo presunutie energie a ľudských zdrojov do projektov, ktoré budú napríklad chrániť strategické prostriedky nášho hospodárstva pred ničivými silami prírody. Keď si však prečítame správy o pravdepodobných scenároch nastávajúcich klimatických zmien, kumulatívny účinok je závratný, až šokujúci. Podľa komentárov, ktoré navrhujú nové kroky na predchádzanie klimatických katastrof a ľudského utrpenia, by jedným z riešení bolo, keby pápež František nadviazal na encykliku Laudato si´ a vydal nový dokument. Posolstvo pápeža by spočívalo v tom, aby Katolícka cirkev prispela k nastoľovaniu stavu uhlíkovej neutrality, a to čím skôr, tým lepšie. Svet potrebuje odvážne kroky na uvoľnenie tvorivých síl, aby vyvinul čo najrozšírenejšie a najúčinnejšie úsilie a prostriedky na zmiernenie dôsledkov. Dôležité budú aj miestne iniciatívy pri vytváraní modelov, ktoré sa dajú vyskúšať, otestovať a prispôsobiť rôznym bioregiónom.
Máme zhruba jedno desaťročie, aby sme dosiahli výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Ostáva dúfať, že pápež František povzbudí katolíkov na celom svete, aby popri pozeraní na vážne ohrozenia zaradili medzi ne aj ťažkosti spojené s globálnymi zmenami podnebia. Podľa jeho slov „milosrdenstvo predstavuje samotnú existenciu Cirkvi a je hlbokým vyjadrením Božej lásky“. Ponúknuť svetu milosrdenstvo zahrňujúce triezve videnie budúcnosti a užitočných aktivít v prospech záchrany stvorenstva by nebolo o nič menšou službou, než k akým sa Cirkev od počiatku kresťanstva rozhodovala byť na pomoci ľudstvu.
Foto: vaticannews.va
Leták pripravili:
Margita Stančíková
Letícia Dirbáková CJ
Milan Hudaček SJ
