Akcia 365 na jún

Uplynulý mesiac sme si pripomenuli 500 rokov od obrátenia sv. Ignáca z Loyoly. Toto jubileum je príležitosťou všimnúť si spirituálny odkaz zakladateľa jezuitskej rehole, čo je aj témou júnovej úvahy Akcie 365. Pri návšteve jezuitských kostolov je možnosť v tomto roku získať aj plnomocné odpustky za obvyklých podmienok a v júli jezuiti pripravujú štvordňovú pešiu púť na Slovensku, ktorou si pripomenú pútnickú cestu Loyolského pútnika do Ríma a do Svätej zeme. Pri týchto podujatiach pamätáme na vás v modlitbách a prajeme Vám Božiu pomoc a Jeho stálu ochranu.

Koncom uplynulého mesiaca bola v španielskej Pamplone osobitná slávnosť. V katedrále miestny biskup slúžil 20. mája spolu užším vedením rehole jezuitov sv. omšu z príležitosti 500. výročia obrátenia sv. Ignáca z Loyoly. Jeho životný príbeh vo viere začal práve na hradbách tohto mesta, kde bol zasiahnutý guľou z kanóna do nohy. Zranenie znamenalo pre neho niekoľkomesačné liečenie, ale prinieslo Ignácovi aj blahodarnú konverziu v kresťanskej viere. Počas dní zotavovania sa na lôžku sa chcel obohatiť vhodným čítaním. Knižná ponuka v dome bola len medzi životopismi svätých od Jakuba de Voragine, alebo Životom Krista od Ludolfa Saského. Čítanie mu neočakávane prinieslo podnety na zamyslenie, vďaka ktorým sa rozhodol zanechať rytiersku kariéru a stať sa nasledovníkom Ježiša Krista. Po doliečení sa Ignác vydal ako pútnik do Aranzazu, Monseratu do Manrézy až napokon do Jeruzalema. Pred ním sa otvorila vo viere nová služba blížnym.

V Božej škole

Putovanie do Svätej zeme Ignác absolvoval peši i loďou úplne bez peňazí. Pre neho to bol znak, toho, že sa Božia Prozreteľnosť o neho stará. Ešte, keď bol zranený na lôžku, nadobudol prvé skúsenosti, ktoré ho viedli k dôslednému rozlišovaniu duchovných vecí od profánnych. Vnútorná cesta za duchovným prehĺbením ho počas púte viedla k odkrytiu toho, ako sa má človek usilovať dostať od zlých vecí k dobrým, aby sa mohol dostať ešte k lepším veciam. Tak sa dá osvojiť istý cvik, vďaka ktorému možno spoznať šírku darov, aké Boh rozosial po svete. Celý jeho život bude charaktristický službou rozlišovania medzi dobrými a lepšími vecami pre blížnych. Neskôr o svojej ceste napísal, že kým tieto veci spoznal, nebolo toho málo čo zanedbával. Boh s ním však i vtedy zaobchádzal ako učiteľ s ťarbavým dieťaťom v škole, ktoré nemal kto dovtedy priučiť duchovnému životu. Nakoniec vďaka božiemu učiteľovi aj on objavil svoje omyly. Vo svojich úvahách Ignác dospel k tomu, že človeka silne ovplyvňuje v jeho rozlišovaní jeho vlastná mienka. Treba ju nutne odlíšiť od Božieho úmyslu, na ktorý ako na dôležitý faktor nemožno zabúdať. V najmenej očakávaných chvíľach sa ohlási ešte tretí hráč, pokušiteľ, ktorí hľadál najslabšie miesto v charaktere človeka, aby mal na neho vplyv. Aby človek toto všetko zohľadnil počas dňa je potrebné aby sa zastavil a pýtal sa svojho svedomia na uplynulý poldeň, alebo deň a tak ho vyhodnotil v jeho závere.

K odvážnym činom

Pri plánovaní päťstého jubilea od Ignácovho obrátenia nevstúpilo u organizátorov do motivačných úvah vypuknutie pandémie koronavíru. Pandémia, tak ako mnohé pandémie v histórii ľudstva rovnako zapadajú aj do našej epochy, ako niečo čo sa nedá imitovať. Naša epocha, ktorá je charakteristická globalizáciou a silným vplyvom svetovej komunikácie bola pandémiou prekvapená. Univerzita Johna Hopkinsa z USA zverejnila nedávno údaj, že vo svete bolo doposiaľ 160 miliónov kontaminovaných osôb na Covid 19. Pre viac ako 3,5 milióna ľudí pandémia znamenala smrť. Bezpochyby je ešte viac neregistrovaných prípadov choroby a silnejšie sú aj jej ekonomické, sociálne a náboženské následky. Dnes ešte nie sme schopní ich zhodnotiť lebo máme o nich len neúplné informácie. Napriek tomu aj tieto štatistické údaje ukazujú aký je škandalózny ekonomický a sociálny stav vo svete a predovšetkým naznačujú hrozbu zvyšovania chudoby i eliminovania demokracie. Nazerajúc na dopad tejto situácie v ľudskej spoločnosti vidíme opodstatnenosť výzvy sv. Ignáca o potrebe premeny ľudských sŕdc. Iba touto cestou môžno dospieť k ozdraveniu spravodlivosti vo svete a k zmierneniu ťažkých následkov v akých sa ocitlo dnešné ľudstvo. Pri úvahách o nich sa nám núka obraz faraónovej dominancie nad židmi v Egypte, ktorú skúšal Mojžiš mierniť svojimi prosbami a intervenciami. Zamestnávala ho pri tom úvaha o tom ako svojim zotročovaným súkmeňovcom pomôcť, aby ich údel neboli beznádejný. Aby sa táto idea naplnila, bolo potrebných veľa heroických činov u samotného Mojžiša i u jeho spolupracovníkov po tom čo spoznali, že odchod z krajiny, ba až za Červené more núka osobitnú nádej. Vlny tohto mora, ktoré sú symbolom smrti, sú takou pandémiou, ktorá aj nás oddelila od minulosti, akej už viac nebude. Náš pohľad sa po prechode týmto morom, ktoré je symbolom smrti, upiera na Ježiša, ktorého Písmo nám predstavuje ako Cestu, Pravdu a Život. Naša situácia pútnikov je pre nás darom. Ako ľudia môžeme ju odmietnuť, ale bude výhodnejšie dar prijať aj s myšlienkou odpustenia pre tých, ktorí nám spôsobili vážne ujmy i spoločenské krivdy. Na našej ceste s Ježišom sa môžeme povzbudiť aj myšlienkami pátra Artura Sosu, ktorý v súvislosti s Ignaciánskym jubilejným rokom vydal začiatkom mája vo viacerých jazykoch knihu „Na ceste s Ignácom“. Ide o knižný rozhovor generálneho predstaveného jezuitskej rehole so španielskym novinárom Daríom Menorom. Okrem svojej osobnej skúsenosti jezuitu v ňom páter A. Sosa predstavuje aj apoštolské preferencie, ktoré si Spoločnosť Ježišova zvolila na obdobie najbližších desiatich rokov s potvrdením zo strany pápeža Františka. Zvolené priority sú nasledovné: 1. Duchovnými obnovami ukazovať cestu k Bohu. 2. Prakticky pomáhať chudobným. 3. Sprevádzať mladých ľudí. 4. Spolupracovať pri starostlivosti o náš spoločný dom.