Akcia 365 na máj

Pozdrav Pán Boh

V uplynulých mesiacoch téma Covidu a lockdownu prekryla problém migrácie, ktorá (žiaľ) neprestala a je naďalej aktuálna. Sv. Otec František ju pripomína a vníma ju s ním aj katolícky svet. Aj keď sa masívne netýka našej krajiny, dotýka sa našich blížnych a nášho svedomia, formuje ich a preto chceme byť pripravení v jej európskej naliehavosti. Venuje sa jej úvaha májovej Akcie.

S pozdravom a prianím veľkonočných Božích darov
Milan Hudaček Sj

a

Milí priatelia!

V kresťanskom prostredí sa čoraz viac prehlbuje citlivosť voči migrantom, utečencom a obetiam obchodu s ľuďmi. V septembri 2019 pápež František dokonca udelil aj kardinálsku hodnosť Michalovi Czernému SJ , ktorý sa narodil v roku 1946 v Brne Jeho rodina už v roku 1948 emigrovala z Československa do Kanady. Od roku 2017 je osobitným sekretárom Sekcie pre migrantov a utečencov v rámci Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju vo Vatikáne. Kard. M. Czerny opakovane pripomína, že Cirkev sa potrebuje naučiť rešpektovať kultúru rôznorodosti. To je princíp, ktorý ohlasuje aj súčasný pápež keď hovorí: V migrantoch a utečencoch nemáme v prvom rade vidieť len problém, ktorému treba čeliť, ale aj brata či sestru, ktorých treba prijať, rešpektovať a milovať. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t. j. musí povznášať každého a celého človeka

Výzva pre kresťanov
V ekonomicky rozvinutejších spoločnostiach sa čoraz viac prejavuje tendencia k silnému individualizmu . Ten v spojení s utilitaristickou mentalitou ľudí a podnecovaný mediálnymi sieťami podľa pápeža v ľuďoch vyvoláva „globalizáciu ľahostajnosti“. Migranti, utečenci, vyhnanci i obete obchodovania s ľuďmi sa vo vyspelom svete stávajú symbolom vylúčenia. Okrem útrap, ktoré sú spojené s ich situáciou, sú často aj nositeľmi negatívneho posudku, ktorý ich označuje za príčinu sociálnych nešvárov. Postoje voči nim ako ich z Európy poznáme sú pre veriacich na druhej strane znamením, varujúcim i pred morálnym úpadkom, ku ktorému ako veľká spoločnosť smerujeme, ak poskytneme priestor kultúre vyraďovania. Na takejto ceste je totiž ohrozená marginalizáciou a vylúčením každá osoba, ktorá nespĺňa kritériá fyzického, psychického a sociálneho blahobytu. Prítomnosť migrantov a utečencov predstavuje pre súčasnú kultúru výzvu na znovunadobudnutie podstatných prvkov našej kresťanskej existencie a našej ľudskosti. V dôsledku pohodlného spôsobu života nám totiž hrozí že v nás zadriemu. Preto nejde len o migrantov“, keď sa zaujímame o nich. Tu ide aj o náš záujem, o záujem všetkých. Keď sa staráme o nich, všetci rastieme. V opačnom prípade je problémom to, že sa stávame netolerantní, uzavretí, možno dokonca bez toho, aby sme si to uvedomili – rasistickí.

Nové modly
Vo Veľkonočnom období nám znejú Ježišove slová „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ ako výzva do života. Nejde iba o migrantov: ide aj o naše strachy. Zlomyseľné a podlé skutky dnešnej doby zvyšujú „náš strach z iných, neznámych, marginalizovaných, cudzincov. A dnes sa to prejavuje zvlášť viditeľne v súvislosti s príchodom migrantov a utečencov, ktorí klopú na naše dvere a hľadajú ochranu, bezpečie a lepšiu budúcnosť. Je pravda, že pri nedostatočnej pripravenosti na toto stretnutie je strach aj oprávnený. Problémom nie je to, že máme pochybnosti a obavy. Problémom je, ak oni podmieňujú náš spôsob myslenia a konania. A tak nás strach zbavuje túžby a schopnosti stretnúť druhého človeka, ktorý je odlišný odo mňa; zbavuje ma príležitosti na stretnutie s Pánom. „Nejde len o migrantov: ide o lásku k blížnemu. Prostredníctvom lásky prejavujeme svoju vieru. A najväčšia láska k blížnemu je tá, ktorú prejavíme voči tomu, kto sa nám nedokáže o dplatiť a možno ani poďakovať. Ide o to, akú tvár chceme dať našej spoločnosti a o hodnotu každého života. Pokrok našich národov závisí od našej ochoty nechať sa znepokojiť a pohnúť tým, kto klope na naše dvere a svojím výzorom podrýva a znevažuje všetky falošné modly, ktoré zaťažujú a zotročujú náš život; modly, ktoré prisľubujú iluzórne a prchavé šťastie, vybudované na okraji reality a utrpenia druhých.“

Ľudský rozvoj
Nejde iba o migrantov: ide o to, aby sme nikoho nevylučovali. Ježiš hovorí : „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých.“ (Mt 18, 10). Dnešný svet je každým dňom väčšmi elitársky a krutý voči vylúčeným. Rozvojové krajiny sú naďalej ochudobňované o svoje najlepšie prírodné a ľudské zdroje v prospech niekoľkých privilegovaných trhov. Doplácajú na to chudobní a najzraniteľnejší. Keď sa človek usiluje o duchovný život a pozoruje rodinné a sociálne vzťahy, všimne si, ako je niekedy ťažké nájsť túžbu po Bohu v spoločnosti chudobných na perifériách veľko miest. Ide o ľudí, ktorí predtým žili jednoduchým životom v horských dedinkách, kde mohli ešte zachovávať niečo zo svojej dávnej religiozity. Keď však zostúpili z hôr a prišli do veľkomiest, začalo ich utrpenie na perifériách, kde je násilie na dennom poriadku a tradičné duchovné prvky sa vytratili. Upínajú sa k materiálnym veciam, ktorých sa im však nedostáva, a tak sa bieda často mení v krutosť. Odpoveď na výzvu, ktorú predstavujú pre nás súčasné migrácie, možno zhrnúť do štyroch slov: prijať, chrániť, podporovať a integrovať. Tieto slová vyjadrujú poslanie Cirkvi vzhľadom na obyvateľov periférií, ktorí majú byť prijatí, chránení a podporovaní.