Vstúpili sme do Ignaciánskeho roku a jednou z podnetných myšlienok tohoto učiteľa duchovného života je tá, že „nie hojnosť poznania, ale vnútorné cítenie a ochutnávanie vecí nasýti dušu“. S touto myšlienkou Vám zasielam úvahu o potrebe ticha v živote a prajem požehnaný nový mesiac.

S pozdravom a prianím Božieho požehnania
Milan Hudaček SJ

Milí priatelia!
Žijeme v dobe, kedy sa ticho a mlčanie považuje za zbytočnú stratu času. V súčasnom trende je aktivita, zvládanie mnohých úloh či pripravenosť osoby na neobmedzenú komunikáciu. Tieto črty reprezentantov súčasnej e-spoločnosti však nevedú k väčšej produktivite, ale spolu vytvárajú neúnosný tlak, ba i chaos, ktoré často končia „tvrdým pristátím“ v podobe duševných porúch. Zrážka s realitou nemusí byť vždy taká tvrdá, ale faktom je, že dnes trpí depresiou 350 miliónov ľudí na celom svete. Údaje sú alarmujúce, najmä keď prognózy na najbližšie roky naznačujú, že depresia si vyžiada ešte väčšiu daň. Ako sa tomu vyhnúť? Sväté písmo poskytuje dôležitú orientáciu. Prostredníctvom Knihy proroka Izaiáša nám Boh hovorí: „V obrátení a pokoji je vaša spása, v tichosti a dôvere spočíva vaša sila. Ale ty si to nechcel!“ (Iz 30, 15).

Ticho, ktoré nechceme

Posledná veta citovaného verša je kľúčová. Aby človek nespadol do pasce hluku prichádzajúceho zo sveta a vedúceho k vážnym chorobám, mal by opäť túžiť po tichu a chcieť zmenu, ktorou by doprial svojej duši pokoj. Nikto, kto by stál pred voľbou a mal by si vybrať zdravie alebo depresiu, sa nevzdá prvého. Aj keď ticho u ľudí získava na vážnosti v opozícii k „hlučným“ svetským zábavám, rozhodnutie pre kľud nie je až také zrejmé. Ticho musí bojovať o svoju dobrú povesť, lebo je označované „nálepkami“ nudy, neatraktívnosti a zaostalosti. Práve hluk – chápaný ako čokoľvek, čo sa pokúša narušiť našu koncentráciu – má väčšiu silu prebiť sa. E-maily, textové správy, Facebook, Twitter, Instagram a ďalšie „sociálne siete“, spravodajské stránky i mobilné aplikácie prostredníctvom funkcie pripomienok dokážu efektívne prelomiť naše vnútorné ticho. Aj keď nie ste majiteľom smartfónu a práca vás nenúti do elektronickej komunikácie, nie ste oslobodení od takýchto hrozieb. Rádio, televízia, internet, počítačové hry, hazardné hry, ale aj … upratovanie či ustarostenosť o záhradu sa môžu stať závislosťami, ktoré efektívne „odstrihnú“ vašu pozornosť od toho, čo sa vo vás deje. Karmelitán Ernest E. Larkin hovorí, že „hyperaktivita je démon prítomný v kultúre našej doby, voči ktorému nikto z nás nie je imúnny. Je to často spôsob, ako sa vyhnúť tomu, čo sme skutočne povolaní robiť“.

Predchuť neba

Spôsob, ako nájsť svoje pravé ja, je byť pevnejšie zakoreneným v prítomnosti. Túto potrebu čoraz špecifickejšie vnímajú ľudia na celom svete. Neustále rastúca popularita meditačných praktík dokazuje, že si uvedomujeme, ako nás hyperaktivita vedie do omylu. Najplnšie prežívanie prítomného okamihu praktizujeme cez všímavosť. V nej nejde o novú módu importovanú z budhizmu, ale o hlbokú kresťanskú prax. Duchovní majstri ju po celé stáročia učili svojich žiakov. Napr. sv. Ignác z Loyoly v duchovných cvičeniach spomína, že „nie hojnosť poznania, ale vnútorné cítenie a ochutnávanie vecí nasýti dušu“. Predmetom všímania sa stáva ochutnávanie a vnútorný pocit. Známe je aj vyjadrenie sv. Matky Terezy z Kalkaty, ktorá opakovala slová: „Včerajšok už uplynul. Zajtrajšok ešte neprišiel. Máme len dnešok.“ Prvý krok na ceste všímavosti je uvedomenie si množstva rozptýlení, ktoré každý deň bombardujú našu myseľ. Maďarský jezuita páter Franz Jalics preto pripomína, že všímavosť napriek mnohému vyrušovaniu bude s nami … naveky! Hovorí, že „všímavosť je najvyššou formou odpočinku a osviežuje i regeneruje naše sily“. Pri takomto nazeraní na otázku zakorenenia sa v prítomnosti, kto by sa nezaujímal o všímavosť vo svojom živote? Alebo kto by nechcel regeneráciu síl či osvieženie, ktoré je zároveň predchuťou blízkeho neba?

Ako začať dobrodružstvo s bdelosťou?

Spôsob, akým si cvičiť všímavosť, je preciťovanie podnetov prichádzajúcich z vášho tela. Wojciech Werhun SJ, autor knihy Štvrtina všímavosti, definuje proces duchovných cvičení stavom, pri ktorom „je pociťovanie spojené so všímaním si. Keď si všímate kvapky dažďa padajúce na vodu – bez rozmýšľania i bez slov sa ocitnete v čase a v rovnakých pocitoch, v akých sa ocitá napr. chorý a zároveň spiaci človek. Jeho prijímanie vlastného stavu v čase trvania pocitu je podobné tomu, ako keď človek prijíma chorobu s porozumením, bez naliehavej potreby zmeny. Človek sa skoncentruje podobne ako rybár, keď zaostrí pozornosť na plavák a robí to bez akejkoľvek netrpezlivosti či potreby akcie. Je to aktivita podobná počúvaniu spevu vtákov bez toho, aby ste pridali čokoľvek iné. Alebo je to situácia, v ktorej sa človek pozerá na novorodenca bez toho, aby sa pýtal, kým sa stane. Spytovanie svedomia je zároveň nástrojom internej všímavosti a osobného rozvoja. Umožňuje vám spoznať i precítiť vlastné myšlienky i motivácie a „rozpracovať“ negatívne návyky, aby sa na ich mieste budovali pozitívne. Keď sa človek pokúša uniknúť hluku tohto sveta, aby našiel samého seba, vtedy pod vplyvom myslenia „mení seba obnovením mysle“. (Rim 12, 2).

Leták pripravili:
Margita Stančíková
Letícia Dirbáková CJ
Milan Hudaček SJ

Leták akcie 365 na november 2021 v PDF