Jednou z charakteristických tém v duchovných cvičeniach sv. Ignáca je téma o rozlišovaní. K pravidlám, ktoré sú súčasťou Duchovných cvičení sa v príhovoroch vracia aj Svätý Otec František. Táto téma je aj predmetom úvahy pre Akciu 365 na október. Nech Vám pozorné rozlišovanie v praktických situáciách pomáha k prehĺbeniu duchovného i spoločenského života.
V každodennom živote robíme množstvo úkonov pri ktorých sa rozhodujeme. Človek si vyberá jedlo, šaty, štúdium, prácu, vzťah a rozlišuje možnosti. Vo všetkých prípadoch sa konkretizuje životný projekt a konkretizuje sa aj náš vzťah s Bohom. V evanjeliu Ježiš hovorí o rozlišovaní pomocou obrazov z bežného života. Opisuje napríklad rybárov, ktorí si vyberajú dobré ryby a zlé vyhadzujú, alebo obchodníka, ktorý vie spomedzi mnohých perál vybrať tú s najväčšou hodnotou. Alebo ten, kto pri orbe poľa narazí na niečo, čo sa ukáže byť pokladom a napokon rozlíši, že to pole kúpi. Vo svetle týchto príkladov sa rozlišovanie predstavuje ako cvičenie inteligencie, ale aj znalosti a tiež vôle, aby sme zachytili priaznivý okamih pre urobenie dobrého rozhodnutia. Na správne rozhodnutie je potrebná inteligencia, znalosť i vôľa.
Rozlišovanie pre duchovný život
Rozhodnutia, ktoré robíme, môžu vyplynúť z okolností, ktoré sa často na prvý pohľad zdajú byť druhoradé. Neskôr sa ale môžu ukázať ako rozhodujúce. Napríklad prvé stretnutie bratov Andreja a Jána s Ježišom sa zrodilo z jednoduchej otázky: „Rabbi, kde bývaš?“ – „Poďte a uvidíte,“ odvetil Ježiš a postavil ich pred rozhodovanie. Jeho pár slov bolo začiatkom pre-meny, ktorá poznačila ich život. Evanjelista si aj po rokoch bude pamätať čas, že vtedy „boli asi štyri hodiny popoludní“. V dobrom a správnom rozhodnutí sa stretáva Božia vôľa s našou vôľou; stretáva sa súčasná cesta s tou večnou. Urobiť správne rozhodnutie znamená uskutočniť stretnutie času s večnosťou. Jeden z najpoučnejších príkladov nám ponúka svätý Ignác z Loyoly s rozhodujúcou epizódou zo svojho života. Po tom, čo sa vrátil zranený z boja, zotavoval sa v domácom prostredí. Aby zahnal nudu, požiadal švagrinú o niečo na čítanie. Miloval rytierske príbehy, ale v dome mali len životopisy svätých. Prispôsobil sa tomu a v priebehu čítania začal objavovať iný svet. Nový svet si ho začal podmaňovať. Fascinovali ho postavy svätého Františka, svätého Dominika a túžil ich napodobňovať. Rytiersky svet ho ešte stále priťahoval, ale všimol si vo svojom vnútri striedanie myšlienok i pocitov a začal rozlišovať. Uvažovanie o veciach sveta mu prinášalo veľa potešenia, ale keď ich z únavy opustil, cítil sa prázdny a sklamaný. Na druhej strane ísť naboso do Jeruzalema, jesť iba suchú stravu a vykonávať všetky askézy, o ktorých vedel, že sú zvykom svätých, boli myšlienkami, ktoré ho nielenže utešovali, kým sa nimi zaoberal, ale aj potom, čo ich opustil, ho nechávali spokojného a plného radosti. Z jeho skúsenosti si možno všimnúť dva aspekty. Prvým je čas. Myšlienky na svet sú spočiatku príťažlivé, ale potom strácajú svoj lesk a zanechávajú človeka prázdneho a nespokojného. Na druhej strane myšlienky na Boha vyvolávajú najprv istý odpor, ale keď ich človek prijal, priniesli mu nepoznaný dlhotrvajúci pokoj. Ukazuje sa, že poznanie, skúsenosť, city, vôľa sú niektoré z nevyhnutných prvkov rozlišovania. Boh nás pozýva vyhodnocovať život i jednotlivé udalosti a voliť si to lepšie. Chce, aby sme svoju slobodu uplatňovali, a preto aj keď je rozlišovanie niekedy náročné a vyžaduje si poznanie samého seba, vyžaduje si aj synovský vzťah s Bohom. On pôsobí prostredníctvom neplánovaných udalostí, náhod, ba aj nepríjemností, kedy nás ale neopúšťa a sprevádza novými impulzmi pre život. Rozlišovanie toho, čo sa v nás odohráva nie je ľahké, pretože zdanie veľakrát klame. Dôverný vzťah s Bohom však rozptyľuje pochybnosti a obavy. Náš život sa potom stáva stále vnímavejším na jeho „jemné svetlo“. Sv. John Henry Newman to vyjadril slovami, že „svätí žiaria od-razom i svetlom a v jednoduchých gestách svojho dňa ukazujú láskyplnú prítomnosť Boha, ktorý robí nemožné možným.
Miesto modlitby
Modlitba je neodmysliteľnou pomocou pri duchovnom rozlišovaní, najmä ak zapája city a umožňuje nám obrátiť sa k Bohu jednoducho a dôverne, ako by sme sa rozprávali s priateľom. Je to dobrá prax, ako ísť poza ľudské myšlienky a vstúpiť do dôverného vzťahu s Pánom v láskyplnej spontánnosti. Tajomstvom života svätých je práve dôverný vzťah s Bohom, ktorý v nich rástol a umožňoval im ľahšie rozpoznať, čo sa mu páči. Pravá modlitba je tým vzťahom s Bohom. Nie je to mechanické recitovanie slov. Pravá modlitba je spontánnosť a náklonnosť k Pánovi. Táto dôvernosť prekonáva strach alebo pochybnosti, že jeho vôľa nie je pre naše dobro, pokušenie, ktoré niekedy prechádza našimi myšlienkami a robí naše srdcia nepokojnými a neistými. Rozlišovanie si nenárokuje absolútnu istotu – nie je to nejaká čistá metóda. Skôr ide o život a ten nie je vždy logický, má mnoho aspektov, ktoré nemožno uzavrieť do jednej myšlienkovej kategórie. Niekedy sa nám vnucujú tieto myšlienky, že Boh od nás žiada príliš veľa a máme strach, že nás v skutočnosti nemiluje. Opak je pravdou. Znakom stretnutia s Pánom je radosť. Keď stretávame Pána v modlitbe, stávam sa radostným. To je tá radosť mudrcov, keď po dlhej a namáhavej ceste opäť uvidia hviezdu. Je to radosť tých, ktorí našli Pána.
Leták akcie 365 október 2022 v PDF
Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: Vivian Richard, Ignasi Flores
