Posledné dni pôstneho obdobia inšpirujú mnohých k duchovnej obnove. Úvaha Akcie 365 si podobne želá pomôcť záujmu o obnovu aj mnohým jej odberateľom. Pobáda preto k vnútornému stíšeniu, k pasivite voči nárokom vonkajšieho života a ku koncentrovaniu sa na tréning mysle. V hĺbke viery poznávame, prijímame a žijeme to, čo tradícia Cirkvi pozná, aj keď o tom média zriedkakedy píšu.

Nasledujúce dni veľkonočného týždňa nám ponúkajú duchovnú obnovu cez návrat do biblických dejín. Giovanni Cucci nazerá na duchovnú obnovu cez ťažkosť ľudí, u ktorých nastane problém byť sám sebou. Nadväzuje tak na okolnosť, ktorú vypozoroval v čase pandémie a lockdownov, kedy sa pozastavil spoločenský život. Mnoho ľudí muselo tráviť čas nič nerobením. Byť sám so sebou sa v takom prípade môže stať aj formou lenivosti. Na druhej strane tento stav možno vidieť ako ideálnu životnú situáciu, kedy sme bez záväzkov a zodpovednosti odkázaní na mlčanie a obnovu. Mlčať je najťažšie, pretože vtedy je naša myseľ plná vecí, myšlienok. Vtedy sa chce od tohto obrovského nahromadenia detoxikovať. Vyžaduje si to čas, námahu, a ak ste to nikdy nerobili, ľahko vás to odradí. Obnova si žiada uviesť samého seba do stavu pasivity voči vonkajšiemu svetu.

Byť sám so sebou
Bez čítania, bez pozerania televízie, bez kontroly e-mailov, bez starostlivosti o svoju kariéru, bez možných únikových ciest vyvstáva možnosť, ktorá sa často považuje za ideál. Veľa ráz nie je v našom programe, pretože je tu príliš veľa vecí, ktoré treba robiť, alebo sme nútení ich robiť. Možno aj z tohto dôvodu, keď chodievame na dovolenku, sa z nej často vraciame vystresovaní. Byť sám so svojimi myšlienkami je pre mnohých neznesiteľné mučenie. Dobre to vedia tí, ktorí sú nútení byť dlho sami so sebou, ako napríklad ľudia, čo prežili izoláciu, väzni, tí, ktorí trpia nejakým neduhom. Séria jedenástich štúdií, vykonaných tímom amerických vedcov, ukázala, že keď ste sami so sebou, začnete trpieť. Skupinu 146 študentov požiadali, aby zostali ticho v kontakte so svojimi myšlienkami na 6 až 15 minút; aby vtedy nemali nič pri sebe a sedeli v miestnosti, ktorá neponúkala žiadnu príležitosť na rozptýlenie. Potom boli požiadaní, aby ohodnotili zážitok. Zo študentov 58 % malo problém sústrediť sa, 90 % z nich bolo väčšinou roztržitých a polovica sa len nudila. Takmer identické výsledky boli zaznamenané aj u starších ľudí (do 77 rokov). Vedci komentovali výsledky takto: „Netrénovaná myseľ nerada zostáva sama so sebou”. Napriek tomu je takýto tréning, hoci je bolestivý, nevyhnutný. Umožňuje nám prejaviť najvyššie možnosti a schopnosti, pomáha nám rozpoznať, čo skutočne od svojho života chceme.

Rozjímanie, synonymum šťastia
Po stáročia ľudia dobre žili bez dnešných rozptýlení. Cestu ku šťastiu spoznali aj v neprítomnosti rozptýlenia. Tréning mysle, na ktorý upozornili autori vyššie uvedeného výskumu, nazvali starší ľudia umením života, múdrosťou, najdôležitejšou a najvzácnejšou činnosťou, pretože umožňuje podieľať sa na šťastí, na vlastnom Božom stave. Aristoteles hovorí dokonca o pôžitku z tejto činnosti. Podľa neho je to najvyšší a najcennejší čin slobodného človeka, dokonalý, ktorý nepozná excesy, nedostatok, únavu a bolesť. Grécky filozof upresňuje, že tento stav môže človek dosiahnuť len na niekoľko krátkych chvíľ. „Život tohto typu bude príliš vznešený. V skutočnosti človek nebude žiť takto preto, že je človek, ale preto, že existuje v ňom niečo božské. Ak je teda rozum v porovnaní s človekom božskou skutočnosťou, aj činnosť podľa rozumu bude božská v porovnaní s ľudským životom,” hovorí filozof a uzatvára, že „pokiaľ je to možné, musíme sa správať ako nesmrteľní a robiť všetko preto, aby sme žili podľa toho najušľachtilejšieho, čo je v nás.” Svätý Augustín objasňuje: „Potešenie, ktoré človek v samote pociťuje pri kontemplácii pravdy, je také veľké, čisté, také úprimné a dáva istotu pravdy, že každý, kto to zažije, vidí, že nikdy nepoznal veci, ktorým doteraz veril. Teraz chce aby sa duša plne pridŕžala úplnej Pravdy a už sa nebojí smrti, ktorej sa bála predtým, ale túži po nej ako po najvyššom nadobudnutí”.

Čo je to kontemplovanie ?
Je dôležité pochopiť tento pojem správne. Nie je vyhradený len pre komunitu pustovníkov, ale podnecuje pasivitu každého človeka na úkor konania. Skúmanie (endoxa) súčasných názorov ho vedie k záveru, že šťastie možno dosiahnuť praktizovaním kontemplácie a vzťahov, vďaka ktorým človek dosiahne svoj vlastný cieľ. Cieľ ho odlišuje od zvierat a robí z neho účastníka na Božom živote. Kontemplácia je najvyšším prejavom, tvorivosti, ktorá nám umožňuje naplno žiť. Psychológ Abraham Maslow nazýva tieto chvíle vrcholnými zážitkami, v ktorých sa zastavil čas. Ľudská existencia je vnímaná v celej svojej kráse a vstupuje do nej Absolútno. S pocitom vďačnosti za taký nečakane prijatý dar sa človek stáva tolerantnejším, schopným odpúšťať, mať viac empatie a vie lepšie reagovať na utrpenie i ťažkosti. Tí, ktorí takéto chvíle prežívajú, nemajú dojem zotrvačnosti, ale považujú ich za najintenzívnejšie vo svojom živote. K týmto vlastnostiam plnosti patrí aj profesionálna činnosť, ktorá, ak je v súlade s najhlbšou túžbou človeka, môže byť považovaná za očakávanie blaženosti. Americký psychiater Irvin Yalom opisuje tento pokrok slovami: „Šťastie má ten, kto miluje svoju prácu, kto našiel svoje povolanie a môže povedať: Som na vrchole svojich schopností, záujmov i vášní.“

Leták akcie 365 apríl 2023 v PDF

Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: