Čo je viac? Čo je moje magis?
V Duchovných cvičeniach svätého Ignáca sú slová „chvála a služba Bohu, nášmu Pánovi“ skoro vždy navzájom spojené a vzťahujú sa ako na modlitbu, tak aj na činnosť. Preto sa o svätom Ignácovi správne povedalo, že bol kontemplatívny v činnosti. Ignácova spiritualita je mystika služby. Jezuiti prijali za svoje motto práve to čo tak často prichádzalo na Ignácove pery: „Ad maiorem Dei gloriam – Na väčšiu slávu Božiu.“ No Ignácovou originalitou je komparatív: väčšia sláva Božia. Korešponduje to s jeho povahovou črtou vlastnou mu už od mladosti a vyjadrovanou iným slovom, ktoré používal rovnako často: magis – viac. Na počiatku jeho obrátenia toto „viac“ znamenalo niečo ako športový výkon. Chcel súperiť so svätými, robiť, čo oni, ba ešte aj viac. Väčšia sláva Božia bola cieľom a kritériom všetkých Ignácových volieb: „ … aby som šiel za tým, čo sa mi viac vidí na česť a slávu Boha, nášho Pána a na spásu mojej duše.“ (DC 179)
Mnohí ľudia sa príliš namáhajú, dávajú veľa a nakoniec sa úplne vyčerpajú. Ale musí to byť naozaj tak? Je naozaj Božia vôľa, aby človek prekročil hranice svojich možností? Svätý Ignác neustále hľadal Magis – viac. Ľudia sa mnohokrát unavia, potom potrebujú oddych, možno preto lebo zabúdajú, že by svoju prácu mali konať na väčšiu slávu Božiu. Dôležité je vedieť, že aj menej môže znamenať viac ak nás to v momentálnej situácii viac otvorí pre Boha a blížneho. Spoznávať, že každá situácia má svoje konkrétne viac, ktoré musí byť rozlíšené. Ignác si uvedomoval, že Boží nepriateľ, ktorý sa tvári ako anjel svetla, veľmi šikovne zneužíva horlivosť nielen začiatočníkov a zdanlivým Magis ich vedie k vyčerpaniu a sebazničeniu.
Sv. Ignác nám dáva recept ako dať všetko od seba, nakoľko nám to možnosti dovoľujú a urobiť viac. A to tak, že to, čo robím, robím na oslavu Boha, ale nie cez hranice svojich možností. Človek môže na väčšiu Božiu slávu konať mnohé diela a stále túžiť za niečím viac. Veď aj ľudské srdce je stvorené tak, že neustále hľadá viac. Konať všetko na väčšiu slávu Božiu znamená byť šťastný, žiť svoj život ako dobrodružstvo s Bohom, žiť ho autenticky, slobodne a radostne. Aby človek nehľadal len vlastné uspokojenie, seba samého, svoju slávu, ale išlo mu skutočne o väčšiu Božiu službu, má uplatňovať čnosti poníženosti, lásky, trpezlivosti a rozvážnosti.
Princíp a fundament
„Preto je nevyhnutné zachovať vo všednom živote rovnovážny vzťah k stvoreným veciam, aby sme si mohli slobodne voliť a neboli nimi viazaní. Svoje úsilie a prosby nemáme usmerňovať len na zdravie alebo chorobu, na blahobyt alebo chudobu, na úspech alebo zlyhanie, na dlhý alebo krátky život. Vo všetkom tom je skrytá možnosť nájsť hlbšiu odpoveď pre náš vzťah k Bohu. Naša jediná túžba a voľba má znieť: Chcem a volím si radšej to, čo môže prehĺbiť môj život s Bohom.“ (podľa P. Jamesa Fleminga SJ)
Biblický text
„A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.“ (Flp 1, 9 – 11)
Prosba
Prosím o schopnosť rozoznávať, čo je v mojom živote skutočným magis.
Z Ignácovho života
„Zaumienil som si robiť veľké kajúcnosti. Nešlo mi ani tak o zadosťučinenie za svoje hriechy, ale skôr o to, aby som urobil čosi milé Bohu a aby som sa mu zapáčil. Preto, keď som sa rozpamätal na konanie nejakej kajúcnosti, akú vykonávali svätí, zaumienil som si, že ju aj vykonám, ba ešte aj viac. V týchto myšlienkach som nachádzal veľkú útechu. Nevšímal som si pri tom nič vnútorné; ba ani som nevedel, čo je poníženosť, láska alebo trpezlivosť, alebo rozvážnosť, ktorá riadi spomenuté čnosti a dáva im hodnotu. Namiesto toho mojím jediným zámerom bolo robiť tieto “ (Rozhovory pútnika 14)
Niekoľko otázok na reflexiu
- Uspokojil/a som sa vo svojom živote s priemernosťou alebo neustále hľadám to čo ma môže posunúť dopredu a vytiahnuť zo všednosti života?
- Chcem sa svojím životom zapáčiť Bohu ako sv. Ignác?
- Usilujem sa celkom vedome hľadať a rozlišovať, čo je viac v konkrétnych situáciách môjho života?
Záverečná modlitba
Môj Pán a môj Boh, vezmi odo mňa všetko, čo ma vzďaľuje od Teba. Môj Pán a môj Boh, daj mi všetko, čo ma privedie bližšie k Tebe. Môj Pán a môj Boh, zober mi mňa, a celkom si ma privlastni. (Brat Klaus)
Foto: Peter Buša SJ
V septembri minulého roku sme si pripomenuli desiate výročie náhlej smrti P. Petra Bujka SJ, ktorého si Pán povolal 3.9.2013. P. Bujko bol vyhľadávaným exercitátorom a duchovným sprievodcom. Hneď od svojej vysviacky pôsobil v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove, kde jeho hlavnou náplňou bolo dávanie duchovných cvičení. V duchovných cvičeniach sprevádzal mnoho ľudí, ako zasvätených tak ja laikov, rozbehol tiež dávanie duchovných cvičení v každodennom živote, aj online formou.
V úvode ku knihe Bože, ty si môj Boh Páter Bujko o duchovných cvičeniach hovorí toto: „Cieľom duchovných cvičení je spoznať a zbaviť sa toho, čo nám nedovoľuje žiť v plnosti, hľadať a nachádzať Božiu vôľu pre svoj život; hľadať, aký plán má Boh pre náš život, a rozhodnúť sa ho realizovať. Pomocou duchovných cvičení môže človek usporiadať svoje vzťahy, vzťah k sebe samému, k Bohu a k ostatným stvoreniam. Duchovné cvičenia môžu byť pre každého človeka hlbokou skúsenosťou Božej lásky, predovšetkým cez skúsenosť nesmierneho Božieho milosrdenstva a odpustenia, časom uzdravenia a duchovného posilnenia“.
V kontexte týchto slov vám chcem aj naďalej ponúkať výber z duchovných cvičení P. Petra Bujka, ktoré pripravil roku 2012. Nech sú pre vás tieto texty obohatením vášho duchovného života.
