Svetová sieť modlitby pápeža známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:
Všeobecný úmysel: Modlime sa, aby sa slávenie Eucharistie stalo stredobodom života katolíkov, aby ním premieňali svoje medziľudské vzťahy a tak sa otvárali pre stretnutie s Bohom aj so všetkými bratmi a sestrami.
Úmysel našich biskupov: Aby starí rodičia a seniori boli vzorom viery pre mladšie generácie.
Úvaha k všeobecnému úmyslu
Evanjelium nám podáva udalosti Poslednej večere. Pánove slová a gestá sa dotýkajú srdca: On berie chlieb do svojich rúk, vzdáva vďaky, láme ho a dáva učeníkom hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo“ (v. 22). Takto jednoducho nám Ježiš dáva ako dar tú najväčšiu sviatosť. Je to pokorné gesto darovania, gesto spoločného zdieľania. Na sklonku svojho života nerozdeľuje chlieb v hojnosti, aby utíšil hlad zástupov, ale láme a dáva seba samého učeníkom pri veľkonočnej večeri. Týmto spôsobom nám Ježiš ukazuje, že zmysel života spočíva v darovaní sa, že tou najväčšou vecou je slúžiť. Nachádzame veľkosť Boha v kúsku Chleba, v krehkosti, ktorá prekypuje láskou, prekypuje delením sa. Krehkosť je práve to slovo, ktoré chcem zdôrazniť. Ježiš sa robí krehkým ako chlieb, ktorý sa láme a rozdrobuje. Ale práve v tom je jeho sila, v jeho krehkosti. V Eucharistii je krehkosť silou: silou lásky, ktorá robí samú seba drobnou, aby mohla byť prijatá bez obáv; silou lásky, ktorá sa láme a rozdeľuje, aby sýtila a dávala život; silou lásky, ktorá sa rozdrobuje, aby nás všetkých zjednotila v jeden celok.
Je tu aj iná sila, ktorá vyvstáva z krehkosti Eucharistie: sila milovať toho, kto robí chyby. Ježiš nám dáva Chlieb života práve v noci, keď bol zradený. Dáva nám ten najväčší dar práve vtedy, keď zakúša v srdci tú najväčšiu priepasť: učeník, ktorý s ním stoluje, ktorý namáča kúsok chleba v spoločnej mise, sa ho chystá zradiť. Zrada najviac bolí toho, kto miluje. A čo robí Ježiš? Na zlo reaguje tým najväčším dobrom. Na Judášovo „nie“ odpovedá milosrdným „áno“. Netresce hriešnika, ale dáva za neho život, platí za neho. Keď prijímame Eucharistiu, Ježiš robí to isté voči nám: pozná nás, vie, že sme hriešni, vie, že robíme veľa chýb, ale aj tak neodmieta zjednotiť svoj život s tým naším. Vie totiž, že potrebujeme Eucharistiu, lebo ona nie je odmenou pre svätých, nie, ona je Chlebom pre hriešnikov. Práve preto nás vyzýva: „Nebojte sa! Vezmite a jedzte“.
Zakaždým keď prijímame Chlieb života, Ježiš prichádza, aby dal nový zmysel našej krehkosti. Pripomína nám, že v jeho očiach sme vzácnejší, než si myslíme. Hovorí nám, že je spokojný, keď sa s ním podelíme s našou krehkosťou. Opakuje nám, že jeho milosrdenstvo sa neobáva našich nedostatkov. Ježišovo milosrdenstvo sa neobáva našich nedostatkov. A najmä nás láskou ozdravuje z tých slabostí, z ktorých sa sami nedokážeme vyliečiť. Z ktorých slabostí? Zamyslime sa. Zo slabosti pociťovania hnevu voči tomu, kto nám urobil niečo zlé – z tohto sa sami nedokážeme uzdraviť –; zo slabosti udržiavania odstupu od ostatných ľudí a utiahnutia sa do izolácie v nás samých – z tohto sa sami nedokážeme uzdraviť –; zo slabosti vyplakávania nad sebou samými a sťažovania sa nenachádzajúc pokoj; ani z tohto sa sami nedokážeme uzdraviť. Uzdraví nás iba on svojou prítomnosťou, svojím chlebom, Eucharistiou.
Eucharistia je účinný liek na všetky tieto uzavretosti. Chlieb života totiž lieči strnulosť premieňaním ju na poddajnosť. Eucharistia uzdravuje, lebo zjednocuje s Ježišom: spôsobuje, že si osvojujeme jeho spôsob života, jeho schopnosť lámať sa a dávať sa bratom a sestrám, odpovedať dobrom na zlo. Dáva nám odvahu vyjsť zo seba von a v láske sa skloniť pred krehkosťou ostatných. Tak ako to robí Boh s nami. Logikou Eucharistie je nasledovné: prijímame Ježiša, ktorý nás miluje a ozdravuje naše slabosti, aby sme mohli milovať ostatných a pomáhali im v ich slabostiach. A to počas celého života.
(Z príhovoru Pápeža Františka počas poludňajšej modlitby Anjela Pána, 6. júna 2021)
Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.
Svetová sieť modlitby pápeža dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.
Foto: vaticannews.va, Michal Lipovský
