Od septembra 2019 pôsobí náš spolubrat o. Ján Burda SJ na Ukrajine ako kňaz spoločenstva Archa v Ľvove. Jeho dennodenným poslaním je slúžiť a pomáhať tým, ktorí sú odkázaní na neustálu pomoc iných. Zaslal nám opäť list, v ktorom opisuje svoju prácu v tomto diele.

Drahí naši slovenskí priatelia – Sláva Isusu Christu!

Ako ten čas letí! Už je tu koniec januára – a vy ste o nás nepočuli už takmer 4 mesiace. Je najvyšší čas to napraviť! Urobte si pohodlie, aby ste mohli pokojne preladiť svoje vnútro na „náš svet“: na Ukrajinu, Archu, Ľvov. V ostatnom liste som sľúbil, že vám porozprávam o tom, čo sa udialo počas našej púte do Univskej lavry 7. októbra 2021. Začínam teda tam svoje rozprávanie…

Po ďakovnej svätej liturgii za našich dobrodincov v srdci Univskej lavry – centrálnom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky a skromnom obede polovica asistentov a ja sme odišli na pohreb nášho druha Andrija, ktorý začínal o 15.00 v obci vzdialenej len 18 km. Čas zníženého dozoru využil druh Serhij na to, aby sa v príhodnej chvíli, nepozorovane, vybral na prechádzku. Keď o 15.00 všetci nastúpili do autobusu na spiatočnú cestu do Ľvova, zistilo sa, že Serhij chýba. Asistenti sa pustili do hľadania. Najprv prešli celý areál monastiera a všetky miesta, kde sme boli. Nič. Potom prešli aj kélie (cely) mníchov a ostatné voľne neprístupné časti komplexu a na požičaných bicykloch aj všetky cesty smerujúce z lavry. Serhij však nikde. Nevideli ho ani v blízkej dedine, nebol ani v lese, kam mohol ísť na mníšsky cintorín. O pol piatej napokon autobus vyrazil smer Ľvov a my, navrátilci z pohrebu, sme prebrali štafetu pátračov. Čas plynul. V dvojiciach a s volaním sme prešli vzdialenejšie časti okolitých lesov – bezvýsledne. To už boli na ceste Serhijovi príbuzní aj polícia. Keď sme naše svojpomocné úsilie pre začínajúcu tmu vzdali a znova sa všetci zišli v areáli lavry, na západnom obzore, na kopci nad dreveným chrámom sa objavila zavalitá postava. Áno, bol to náš Serhij. Usmiaty nám kýval, čo znamenalo, že sa teší a zároveň potrebuje pomoc. Bol totiž za elektrickou ohradou, v ktorej sa páslo niekoľko oviec. A bolela ho pravá noha. Na otázku, kde celý ten čas bol odpovedal, že na prechádzke. Huby síce nenašiel, ale jedol jablká. Beťárisko jeden! Kým sme spísali policajnú zápisnicu o stratenom a nájdenom Serhijovi a ukončili „družný rozhovor“ o našej nezodpovednosti s mamou a bratom výmyselníka, bola už úplná tma. Tretí deň v rade som „v robote“ ťahal 14-hodinovku.

Najbližší víkend definitívne začala jeseň, bol prvý prízemný mráz. Mal som duchovnú obnovu pre skupinu hnutia Viera a svetlo v pútnickom dome, ktorý je súčasťou rímskokatolíckeho seminára v obci Brjuchovyči pri Ľvove. Celý areál na mňa zapôsobil svojou novotou, rozľahlosťou, dokonalým trávnikom, športovými ihriskami… Mal som pocit, že som sa zrazu ocitol niekde v rezorte pri Stredozemnom mori :-). Celkom iný svet než ten, ktorý som na Ukrajine poznal doteraz. Až mi prišlo seminaristov ľúto. Kto sa po rokoch v takomto ideálnom prostredí bude tešiť na chudobné dedinské fary alebo do malých bytov na sídliskách? V pondelok nad ránom zomrel otec druha Dmytra zo stacionára Bdžilky. Bol to nový začiatok kovidových úmrtí nám blízkych ľudí. V októbri zomreli aj mamy nebohého Andrija a Vasiľa, jednotlivci aj stacionáre šli do karantény.

Na Ukrajine je 14. október štátny sviatok. A aby bolo voľna viac, štát tu presunul pracovný deň z piatka 15. na sobotu 24. októbra. Štyri dni voľna sme v šestici využili na narodeninový výlet k našej asistentke Andriane. Expresným rýchlikom sme noc a deň, 21 hodín,  cestovali tisíc kilometrov smerom na východ, do mesta Záporožie. Tu, na rieke Dniper, Andriána pomáha mame a mladšej sestre zvyknúť si na nové miesto a život po smrti otca – gréckokatolíckeho kňaza. Mesto má podobne obyvateľov ako Ľvov (750-tisíc), ale je úplne iné, ako vravia domáci: socialistické. Rozľahlé, bez moderných výškových budov, s dobre riešenou dopravonu sieťou (hlavný „bulvár“ je 6-prúdovka dlhá 13 km, paralelne s ním električkové trate), veľkou vodnou elektrárňou, všadeprítomnými stožiarmi vysokého napätia, veľkou priemyselnou časťou – ale bez veží chrámov či nejakého historického centra. Sú tu len po 2 rímsko a gréckokatolícke farnosti, pár pravoslávnych farností a jedna mešita. Riečny ostrov Chortycja bol po stáročia centrom donských kozákov, spolu-nositeľov idey nezávislej Ukrajiny. Napriek únave som rád, že som tú cestu tam a späť podstúpil. Nielen, že som videl inú než západnú Ukrajinu, ale dlhé hodiny v kupé ako aj rozhovory s miestnymi ľuďmi mi pomohli lepšie pochopiť „ukrajinskú dušu“ a to, čo jej môžem a čo nemôžem dať.

S októbrom aj miernejšími protipandemickými pravidlami sme sa rozlúčili na trojdňovej duchovnej obnove pre asistentov Archy, ktorú som viedol v Brjuchovyčach, v duchovno-oddychovom centre Ľvovskej gréckokatolíckej archieparchie.

Prvého novembra, v deň nedožitých 46-tych Andrijových narodenín sme sa pomodlili panychídu za neho aj jeho mamu a za pomoci fotografií a ZOOM-u v celom Spoločenstve spomínali na veselé chvíle z jeho pozemského života. Bolo to pekné spomínanie, Andrij nám všetkým bude chýbať. Inak sa november sa niesol v duchu práce: mali sme dohodnuté 3 jarmoky a nečakane sme dostali zákazku na rekordných 280 našich vianočných pohľadníc do Berlína, tak bolo dva týždne najmä na Mrijnykach „dušno“. Stacionáre sa medzi sebou nestretávali, len on-line. Až posledný piatok mesiaca sa stretli asistenti na zvyčajnej celodennej porade, zdieľaní a modlitbe. To bol balík do Berlína už úspešne 2 dni na ceste. Posledný novembrový deň sme na našej stránke spustili projekt „Anjeli Archy“. Odvtedy sa dobrí ľudia z celého sveta môžu na istý čas stať našimi podporovateľmi, anjelmi. Podmienky aj registrácia sú jednoduché, prví anjeli sa už objavili – Bohu vďaka za nich! Možno sa časom nejaký zjaví aj zo Slovenska.

Mesiac december sa niesol v podobnom duchu ako november. Deň bol stále kratší, ale menej bolo aj prípadov kovidu a opäť sme sa začali cítiť bezpečnejšie. Mali sme niekoľko workshopov pre deti na školách, dva jarmoky a pekne sa rozbehol aj predvianočný predaj našich výrobkov cez internet. Vďaka vašim slovenským „darom na misie Ľvov“ bol vyvrcholením mesiaca radostný sviatok sv. Mikuláša. Po 74-och dňoch sme sa 20.12. opäť stretli všetci spolu. Najprv bola sv. liturgia v chráme Premenenia Pána a po nej v neďalekom kine program pre sv. Mikuláša. Každý stacionár si pripravil krátke vystúpenie. Za odmenu sme všetci dostali balíček s ovocím, sladkosťami a tým, čo si kto želal a napísal to v liste svätcovi. Lebo naši šikovní asistenti list poslali sv. Mikulášovi a ten zázračne stihol zohnať rukavice, bibliu, teplé ponožky, fixky, čokoľvek. Bol to deň plný radosti a vďačnosti J. Rok 2021 zakončili duchovné obnovy pre druhov na svojich stacionároch a naša ďakovná sv. liturgia prostredníctvom ZOOM-u 29.12. Všetko dobré do Nového roku sme si zaželali na slovenského Silvestra na stacionároch a podľa nášho zvyku sme od prvého do deviateho januára boli doma na vianočných prázdninách.

Pondelok 10.1. sme opäť začali pracovať „zo všetkých síl“. Po mesiacoch príprav a rôznych obštrukcií sme 12.1. konečne vyrobili a zamrazili naše prvé pirohy. S našou pirohárňou to ešte bude zaujímavé, toľko drobností ešte treba doladiť. Ale čo sa pirohov týka – nemajte žiadne pochybnosti – budú vynikajúce! Už tieto pokusné chutili skvelo 🙂. Len nech nájdeme dosť kupujúcich, aby pani Natália zarobila nielen na seba, ale pomohla nám financovať aj stacionáre. Opäť však začal úradovať aj kovid. Pre nedostatok asistentov stacionár Znesinňa fungoval len týždeň a pol. Aj viacero Druhov či naša riaditeľka musia byť v tejto chvíli doma s chorobou. Našťastie, nik zatiaľ nemusel do nemocnice. Modlíme sa denne za všetkých chorých a za skorý koniec tejto pandémie. Láska zvíťazí! To je naše heslo aj v spojitosti s dňom modlitieb za mier v Ukrajine, ktorý inicioval sv. otec František. Celá Ukrajina sa teraz silno modlí a postí za mier, za to, aby sa ruskí vojaci aj so svojimi zbraňami vrátili domov, k svojim rodinám. Aby nebolo streľby, výbuchov, obetí, mobilizácie, bolesti, škôd na životoch, majetku ani v dušiach. Stále je nádej, hoci malá, že táto už 8 rokov trvajúca vojna sa môže skončiť pokojnou cestou. Myslite na nás a buďte bodrého ducha. Tak sa vám s Božou pomocou podarí zvládnuť všetko. Aj to, o čom si myslíte, že je nad vaše sily. Nebojte sa, nič nie je väčšie ako náš Boh a jeho láska k nám.

Christós voskrése!

Zo spoločenstva Archa Ľvov (Лярш-Ковчег Львів)
Ján Burda, SJ
Ľvov, 30. január 2022

 

PS: ďalšie info o nás nájdete na www.larche-kovcheh.org.ua, na Facebooku: Larche.Ukraine.Lviv alebo na Instagrame: larchekovcheh

PPS: ak chcete dielo Archy podporiť finančne, môžete tak urobiť s poznámkou:

Dar na misie Lvov;
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX

Ďakujeme!