Drahí priatelia Archy, Sláva Isusu Christu!

Tento jesenný list vám nepíšem z ďalekého Ľvova ale z oveľa bližších Košíc. Niektorí už možno viete a niektorí azda ani nie, že moja misia duchivnyka v Arche sa zavŕšila. Z rozhodnutia pátra provinciála je od prvého novembra mojim novým domovom práve metropola východu. Tento list bude preto čuť-čuť iný, než tie predošlé, viac reflexia ako reportáž.

Začnem záverom slnečného júla, kde sa končil predošlý list. Naplánovaný výlet do Krechova, oslavu okrúhlych narodeninových oslávenencov aj preddovolenkové šašliky (opekačky) sme si vychutnali. V auguste sme tradične dovolenkovali. Ja som po prvý krát v živote cestoval autom k moru, do Chorvátska. Ubytko som dostal ako dar grátis a aby som necestoval nehospodárne a neekologicky sám, zobral som so sebou aj tri kolegyne. Dve z nich boli pri mori po prvý raz v živote, nevedeli plávať, ale i tak sa z výletu a pobytu v zahraničí (= bez sirén) veľmi tešili. Vysadil som ich v Slovinsku, kde ešte pár dní pobudli u našej bývalej asistentky. S jej manželom – Slovincom sa potom vrátili na Ukrajinu.

Prvého septembra sa u nás začal nový cirkevný, školský aj pracovný rok. Na Bdžilky, na miesto po zosnulom Myronovi, nastúpil nový Druh – Ivanka. Archa rýchlo vplávala do svojho koryta: modlitba, práca, čas spolu, narodeniny, jarmoky, hostia, návštevy. Postupne na všetky stacionáre prišiel aj kňaz ľvovskej gréckokatolíckej archieparchie Vasiľ Tuzjak, kandidát na nového duchivnyka. Hlavnou udalosťou jesene bola oslava 25-ho výročia vzniku prvých stacionárov a 15-ho výročia prijatia nášho Spoločenstva do Medzinárodnej federácie Archy (L´Arche International). Slávnosť, na ktorú prišli aj hostia z iných spoločenstiev a organizácií či bývalí asistenti, sa konala v neďalekých Brjuchovyčach. Mali sme sv. liturgiu, kultúrny program, príhovory, dostali sme darčeky a boli aj tance a torta. Sviatok, ako sa patrí! Špecifickú bodku za októbrom nám dal bývalý primátor Ľvova a terajší poslanec ukrajinského parlamentu. Svojim SUV zozadu „navštívil“ náš Kadik. Ten našťastie ostal pojazdný a aby nebola poškodená dobrá povesť pána politika, polícia sa nekontaktovala. Čakáme na zadné dvere a potom na plné uhradenie škody z jeho strany. A teraz tá druhá časť, viac o mne (prosím o prepáčenie za sebestrednosť).

O rozhodnutí, že sa mám vrátiť na Slovensko, sme v Arche vedeli v dostatočnom predstihu a tak môj odchod nebol prekvapivý ani náhly. A bolo to tak veľmi dobre. Moje lúčenie sa začalo už v júli Dňom radosti, ktorý sme naplánovali pred tradičnou celoarchovou dovolenkou. Po ďakovnej sv. liturgii za štyri roky strávené na jednej lodi Ľarš-Kovčeh (obe slová znamenajú loď, Noemov koráb) sme mali slávnostný obed (catering). Po ňom som si od každého stacionára vypočul historku o tom, ako ma videli, keď som sa u nich ukázal prvý krát. Potom povedali, za čo mi ďakujú a odovzdali skromný darček. Musím oceniť originálnosť, kreativitu aj jednoduchosť mojich milovaných ovečiek. Hoci to bol deň, ktorý predznamenával môj odchod, radosť a vďačnosť za možnosť byť štyri roky spolu v našich radostiach aj trápeniach prevládala do úplného konca. V septembri, keď naše stacionáre opäť ožili, zdržal som sa na Slovensku. Po piatich rokoch som sa zúčastnil na našom jezuitskom provinčnom stretnutí a po ňom ešte ostal v Prešove na duchovných cvičeniach. Dobre mi padlo vidieť všetkých svojich spolubratov, svoju rehoľnú rodinu pokope.

Do Ľvova som sa vrátil, aby som nechýbal na spomínanej oslave 25/15 rokov Spiľnoty (spoločenstva) Ľarš-Kovčeh. Bola to príležitosť znova sa so všetkými stretnúť na jednom mieste. Ale neostalo len pri spoločnej oslave – za týždeň som „ako za starých čias“ ponavštevoval všetky stacionáre. A odovzdal trochu know-how nástupcovi o. Vasiľovi. Potom som sa vrátil na Slovensko, aby som dokončil bezprostrednú prípravu a v sobotu 21. októbra zložil svoje slávnostné večné sľuby v Spoločnosti Ježišovej. Archa v počte 17-tich zástupcov bola pri tom :-). Po sľuboch som sa do Ľvova ešte raz vrátil a duchovnou obnovou pre asistentov som dal definitívnu bodku za mojim pôsobením medzi nimi.

V tomto liste teda môžem aj bilancovať. Do Archy som prvý raz prišiel 11.2.2019 na tzv. sociálny experiment (dvojmesačnú skúsenosť sociálnej služby) v rámci prípravy na záverečné sľuby. Po ukončení formácie som od predchádzajúceho provinciála dostal poverenie na jeden rok sa do Ľvova vrátiť v úlohe duchivnyka (kaplána). Nový provinciál toto poverenie predlžoval, a tak môj „rok v Arche“ trval presne 1580 dní :-). Neľutujem ich. Cez túto skúsenosť mi Boh ukázal, ako veľmi miluje tých najmenších, opomínaných, zabudnutých… Postavil ma do služby maličkým, keď na svet prišla pandémia a dovolil mi byť pri tých, ktorí sa ocitli v ohrození života, keď nad nimi začala zúriť vojna. Áno, v tom „roku“ boli aj ťažké chvíle a nie všetko sa mi podarilo tak, ako som si predstavoval či predsavzal. Vďaka tomu všetkému sa dnes cítim bohatší, slobodnejší, pokojnejší a bližší Bohu pokoja. Lebo v konečnom dôsledku len On je zmyslom a cieľom našich dní, všetko pozemské sa pomíňa. Jeho láska a milosrdenstvo sú večné.

Ďakujem svojim predstaveným za túto vzácnu skúsenosť. Ďakujem aj všetkým vám, čitateľom týchto listov, modlitbovým aj hmotným podporovateľom Archy. Zvlášť tým, ktorí ste pravidelne, každý mesiac, zo svojho posielali nám. Aj tým, ktorí to urobili len raz či dvakrát, ale zato výškou príspevku neraz dorovnávali tých prvých. Vďaka vám a vašej láske prejavenej v štedrosti sme sa dohodli, že aj tento rok, prvý raz už 6. decembra, sa budú z vašich príspevkov v Arche tešiť darčeku od sv. Mikuláša. Každý dostane tričko s logom Archy. Naposledy sa také tričká podarilo vyrobiť ešte v roku 2009. A ak poslanie Archy podporíte aj v budúcnosti, vedzte, že váš dar v plnej výške príde práve tam. Lebo ja sa síce s Archou ako duchivnyk lúčim, ale ako priateľ sa na ňu teším. Veď cestu do Ľvova aj na každý stacionár dôverne poznám!

Modlime sa spoločne ďalej za Archu, za jej členov – Druhov aj tých, ktorí im pomáhajú. Za všetkých dobrodincov a za všetkých ľudí, ktorých srdcia bijú s túžbou po láske, chcú ju dávať aj prijímať. Modlime sa za tých, ktorí trpia pre vojny, prenasledovania a každú formu nelásky. Aby neupadli do pokušení zla. Modlime sa za víťazstvo pravdy a dobra na lžou a nenávisťou. Modlitba je láska, ktorú vidí Boh. Jeho požehnanie nech je na vás teraz i navždy!

Слава Ісусу Христу! Sláva Isusu Christu!

Ján Burda SJ,
donedávna duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
7. novembra 2023

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv

Ďalšie info o nás nájdete na larche-kovcheh.org.ua, na Facebooku alebo na Instagrame