Pred rokom, 7. mája 2019, vo veku 90 rokov, zomrel vo Francúzsku známy katolícky filozof a laický teológ kanadského pôvodu Jean Vanier. Zomrel v Trosly-Breuil, v prvej komunite Archy (1964), kde ostatné roky žil. To miesto, L´Arche, sa z malého domu prijatia a spoločného života ľudí bez a s mentálnymi obmedzeniami za 55 rokov veľmi zmenilo. Vďaka jeho charizme a vytrvalej práci, prednáškam, exercíciám a ďalším aktivitám je dnes Archa hnutie, ktoré mení životy tisícov ľudí na všetkých kontinentoch. Vanierove slová o jedinečnosti, kráse a hodnote každého človeka, aj toho s hendikepom, sa stali populárnymi po celom svete. Dodnes sa môžeme s jeho videním človeka, spoločnosti, utrpenia, viery v Boha… oboznamovať a inšpirovať v knihách, ktoré boli preložené aj do slovenského jazyka a sú dostupné a stále obľúbené na pultoch našich kníhkupectiev.

Keď pred rokom Jean Vanier zomrel, málokto tušil, že okrem obrazu toho dobrého, usmiateho, cnostného muža, s Marie-Helene Mathieu spoluzakladateľa hnutia Viera a Svetlo (1971); že okrem toho starostlivého otca toľkých osobitých „detí“, žien aj mužov od Kanady po Austráliu, je v pozadí možný ešte ďalší, nie tak láskavý a dokonalosťou sa trblietajúci obraz. V čase jeho smrti už istý čas prebiehalo vyšetrovanie jeho vzťahov s niekoľkými asistentkami Archy, ktoré po rokoch mlčania prehovorili o svojich skúsenostiach zneužitia. Na žiadosť vedenia L´Arche International, kvôli objektívnosti, vyšetrovanie viedla nezávislá britská agentúra. Jeho výsledky sa verejnosť dozvedela vo februári tohto roka. A pre mnohých boli šokujúce. Jean Vanier v aspoň 6-tich prípadoch svoju autoritu zneužil na praktiky, nezlučiteľné s hodnotami a princípmi samotnej Archy. Všetky zneužívané ženy boli dospelými asistentkami členov s hendikepom. Počas osobných rozhovorov a stretnutí duchovného sprevádzania boli uvádzané do „mystických“ praktík, ktoré nakoniec vyústili do sexuálnej manipulácie. Sám Vanier, ešte ako študent, bol čiastočne obeťou podobného správania sa jedného kňaza. Bol totiž členom spoločenstva, ktoré v prvej polovici pre praktiky nezlučiteľné s katolíckym učením 60-tych rokoch Cirkev zakázala. Ten kňaz, ktorý ho viedol, mal na mladého Jeana, podľa jeho vlastných slov, značný vplyv. Po rokoch sa sám ocitol na druhej, nesprávnej strane. Zdá sa, že v nijakom prípade nedošlo k fyzickému znásilneniu alebo k zneužitiu mentálne nie zdravých žien. To však nie je veľká útecha pre tých, ktorí ešte pred rokom dúfali v budúce blahorečenie zakladateľa tak požehnaného diela. Určite sám Vanier, keď v počiatkoch Archy k sebe z ústavu pre mentálne hendikepovaných pozval bývať Rafaela a Filipa netušil, že v čase jeho smrti bude takých domov či spoločenstiev vyše 150 a len samotné komunity Archy budú mať vyše 10.000 členov.

Prešiel teda rok od jeho smrti a pre nás je to príležitosť znovu sa pozrieť na Vanierov život. Ježiš hovorí: Nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo (Mt 10,26). To, čo sme sa dozvedeli, mnohých hlboko zasiahlo. Na druhej strane je tu dielo, ktoré on sám započal, vybudoval, viedol a až do svojej smrti inšpiroval. Archa nie je Vanier, hoci sa môže považovať za jeho „dieťa“. Žije ďalej svoj vlastný život „domova pre všetkých“. A aj v týchto mimoriadne náročných časoch epidémie sa snaží čo najlepšie plniť svoju misiu – slúžiť tým osobitým a krehkým ľuďom, ktorých tak veľkú krásu a dary možno vidieť len srdcom, vo vzťahoch, ktoré menia obe strany. Životný príbeh Jeana Vaniera nás zároveň nabáda k opatrnosti. Nik z nás nie je tak dokonalý, aby do iného mohol „hodiť kameň“ (Jn 8,7). My sami nevieme, ako obstojíme v pokušeniach, ktoré ešte môžu prísť. O to pokornejšie sa dnes modlíme a dušu zosnulého Jeana. Boh je sudca spravodlivý (Ž 7,12). Iba On dokáže správne zvážiť všetky okolnosti, ktoré viedli k tým či oným skutkom zakladateľa Archy. Rozhodnutie o veľkosti viny nechávame na Neho. My sa modlíme o odpustenie, milosrdenstvo a pokoj. Ako pre Jeana tak aj pre tých, ktorých svojim konaním zranil, ktorých ponížil, ktorým sa neospravedlnil, ktorým svojim mlčaním ublížil.

o. Ján Burda, SJ
kňaz spoločenstva Archa, Ľvov