Vo štvrtok 17. októbra 2019 sa v kúpeľoch Nimnica v rámci permanentnej formácie kňazov Žilinskej diecézy konal za účasti diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa a viac ako sto kňazov kňazský deň, ktorého podstatná časť bola venovaná osobnosti P. Vendelína Javorku SJ. Moderoval ju dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity P. Miloš Lichner SJ. Hlavnú prednášku „Duchovné dozrievanie pátra Javorku“ predniesol P. Ladislav Csontos SJ, druhú prednášku mal historik Mgr. Ivan Moďoróši, PhD. kňaz Žilinskej diecézy poverený šírením úcty P. Javorku na tému: Pôsobenie P. Vendelna Javorku v Ríme a misiách. Po prednáškach bola živá diskusia a krátka prezentácie najnovšej publikácie z písomnej pozostalosti P. Javorku s titulom: „Prednášky a príhovory“ s obrázkovou prílohou dokumentujúcou jeho život. Jeho prednášky odhaľujú zložitosť vzťahu nového štátu Česko-Slovenskej republiky a Katolíckej cirkvi v povojnových rokoch.

Životopis pátra Vendelína Javorku, jezuitu a misionára

Páter Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej pri Ružomberku ako najstarší z desiatich detí. Základnú školu navštevoval v Sučanoch pri Martine, gymnaziálne štúdiá v Ružomberku a v Ostrihome, kde maturoval v roku 1903.

K jezuitom vstúpil 14. augusta 1903 v Trnave a prvé rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1905. Rok študoval klasické jazyky v rakúskom meste Sankt Andrä. V rokoch 1906-1909 študoval filozofiu v Bratislave, potom bol tri roky vychovávateľom mládeže v Kaloči. V rokoch 1912-1916 absolvoval teológiu v Innsbrucku, kde bol 29. júna 1915 vysvätený na kňaza. Primície mal vo svojom rodisku na sviatok sv. Cyrila a Metoda.

V roku 1916 musel nastúpiť ako vojenský kaplán a vo vojne pomáhal raneným, zaopatroval zomierajúcich. Za jeho obetavosť a nebojácnosť  ho vyznamenali. Po návrate v 1919 ho menovali za rektora do Trnavy. Viedol časopis Posol Božského Srdca Ježišovho a venoval sa ľudovým misiám. 2. júla 1920 zložil v Trnave slávnostné sľuby. Roku 1923 ho vymenovali do Bratislavy za predstaveného, kde pôsobil dva roky.

Pre jeho mimoriadne schopnosti ho v roku 1925 generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej povolal do Ríma, aby sa pripravoval na apoštolát medzi Slovanmi východného obradu. Pokorne a poslušne študoval východný obrad, učil sa ruštinu, staroslovienčinu a stal sa kňazom východného obradu, ba aj priekopníkom hnutia za jednotu východných slovanských kresťanov.

Po roku sa vrátil na Slovensko a pomáhal prešovskému gréckokatolíckemu biskupovi, dával ľudové misie na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. V roku 1926 sa znova vrátil do Ríma a bol ministrom na Pápežskom východnom inštitúte. V roku 1929 mu pápež Pius XI. zveril stavbu Ruského kolégia, ktorého základný kameň posvätili 11. februára 1928. Páter Javorka dokončil stavbu a 15. augusta 1929 sa stal prvým rektorom kolégia.

V roku 1934 ho Svätá stolica mu zverila vedenie exarchátu v Charbine v Mandžusku, kde zastupoval ruského gréckokatolíckeho biskupa. Spočiatku svoju pastoračnú a misijnú činnosť vykonával medzi Poliakmi, neskôr hlavne v čínskom Šanghaji medzi tamojšími Rusmi a Ukrajincami. Tu pôsobil až do roku 1938. Potom sa znova vrátil do Ríma a v rokoch 1939-1941 bol opäť rektorom ruského kolégia.

V roku 1941 odchádza s novým poslaním do Rumunska vypomáhať v pastorácii katolíkov východného obradu v Černoviciach, kde jezuiti spravovali asi dvadsať farností. Dával ľudové misie, duchovné obnovy, spovedal, kázal. Keď 28. augusta 1944 Černovice obsadila sovietska armáda, oznámil ministerstvu zahraničia do Moskvy, že pôsobí v pastorácii ako zahraničný občan a v práci mohol pokračovať. Až 13. júna 1945 pri ceste vlakom ho zadržali a štyri dni a noci vypočúvali. Napokon mu z Moskvy oznámili, že ho zatýkajú pre špionáž v prospech Vatikánu. Lietadlom ho previezli do Kyjeva, neskôr vlakom do Moskvy. Po polročnom vyšetrovaní mu bez súdu oznámili v decembri 1945, že je odsúdený na desať rokov nútených prác. 1. januára 1946 ho previezli z Moskvy do nápravného tábora v Mordovii, kde strávil dva roky. Potom ho previezli do Inty za polárny kruh, asi osemdesiat kilometrov na východ od Uralu. Celkovo prešiel asi dvanásť rôznych väzníc a táborov, hlavne na Sibíri. Po prepustení na slobodu ho previezli do charitného domova v meste Poťme pri Moskve. Odtiaľ napísal bratovi list do Žiliny. To bola prvá zvesť o ňom, že žije. V charitnom domove v Poťme prežíval posledné mesiace núteného pobytu v Rusku

Československá vláda požiadala sovietske úrady o jeho prepustenie na základe žiadosti jeho brata, ktorý sa zaviazal, že sa o neho postará. Na Slovensko sa vrátil fyzicky zničený a poloslepý 21. apríla 1955. Po niekoľkých operáciách prežíval svoj život v modlitbe, v malých domácich a remeselných prácach, pričom potešoval všetkých, ktorí k nemu prichá dzali. Tiež viedol rozsiahlu korešpondenciu. Osobitne mal živý záujem o osudy skúšanej Cirkvi. Napriek útrapám z jeho tváre vyžaroval pokoj a milý úsmev. Každý rok si robil dôkladne exercície, niektoré sa zachovali v rukopise. V roku 1965 sa dožil šesťdesiateho výročia vstupu do Spoločnosti Ježišovej a päťdesiateho výročia svojej kňazskej vysviacky. Výročie oslávil vo farskom kostole v Žiline na sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Po Vianociach 1965 začal telesne slabnúť a 24. marca 1966, krátko pred sviatkom Zvestovania Pána odišiel k svojmu Pánovi, ktorému zasvätil celý život.

Páter Vendelín Javorka bol opravdivým kresťanom, dobrým jezuitom a horlivým apoštolom. Miloval Cirkev na Západe i na Východe a usiloval sa svojim osobným príspevkom prispieť k jej zjednoteniu. Spolu s väzňami, mučenými v pracovných táboroch vydal svedectvo viery. Prokuratúra ZSSR zistila jeho nevinu a celkom rehabilitovala 1. novembra 1990.

Páter Vendelín Javorka zomrel v povesti svätca ako stále verný, ochotný, poslušný vyznávač a misionár – mučeník a pravý Boží sluha. Jeho hrob na cintoríne neďaleko kríža neprestáva podnecovať k modlitbe na jeho príhovor v ľudsky beznádejných prípadoch.

Modlime sa za blahorečenie

Bože, ty si svojho služobníka Vendelína ozdobil čnosťami pokornej poslušnosti, mi­sionárskej horlivosti a odovzdanej služby a obety pre jednotu slovanských národov v tvojej Cirkvi. Prosíme ťa, osláv ho u seba. Pomáhaj nám aj nášmu malému národu nasledovať jeho príklad a daj nám tešiť sa z jeho modlitby a príhovoru. Na jeho prí­hovor vypočuj našu prosbu, ktorú s vierou predkladáme…. A dopraj nám v tej istej viere, horlivosti a obeti vytrvať až do konca. Skrze Krista, Pána nášho. Amen.

Vyslyšania na príhovor Božieho služobníka Vende­lína Javorku prosíme nahlásiť na adresu:

Provincialát Spoločnosti Ježišovej, Panská 11, 814 99 Bratislava
+421 2 59 200 400, svkprov@jezuiti.sk

Imprimatur:

Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD, žilinský biskup
Žilina, 6. február 2018, prot. č. 122/2018-2