Od septembra 2019 pôsobí náš spolubrat o. Ján Burda SJ na Ukrajine ako kňaz spoločenstva Archa v Ľvove. Jeho dennodenným poslaním je slúžiť a pomáhať tým, ktorí sú odkázaní na neustálu pomoc iných. Zaslal nám opäť list, v ktorom opisuje svoju prácu v tomto diele.

Sláva Isusu Christu na Slovensko!

Naši drahí priatelia! Po čase sa vám opäť ozývame z našej Archy. Od ostatného listu už prešli takmer tri mesiace, preto ten dnešný bude trochu dlhší. Poďme preto rovno k veci.

Máj sa u nás začal slávením Paschy (2.5.). Na Veľký štvrtok sme mali naše tradičné umývanie nôh – ale kvôli lockdownu netradične, cez internet (Zoom). A hoci si každý doma umýval nohy sám, cítili sme, že Ježiš je pri nás a dotýka sa nás. Bola to vskutku duchovná skúsenosť. Našťastie sa situácia s pandémiou každým týždňom zlepšovala, naša Ľvovská oblasť prešla do „oranžovej farby“ a tak sme sa piateho mája vrátili stacionáre. Už na nich sme mali celoarchové zoom-stretnutie aj „spoločnú“ paschálnu sv. liturgiu. Po odmlke sme obnovili aj stretnutie rodičov našich Druhov a napokon, po vyše pol roku, sme sa stretli konečne všetci – posledný májový štvrtok v miestnom skanzene. Hajivky, radostné vítanie jari so spevmi a tancami, mávame každý rok. Ale tentoraz sme sa rozhodli spievať len minimálne a tancovať vôbec. Lebo ten májový a paschálny čas radosti zastrel výrazný tieň smútku: za tri týždne až v šiestich z našich rodín niekto zomrel.

Najprv to boli dve staré mamy našich zamestnancov, potom otcovia našich Druhov Vitalija a Denisa, ďalej gréckokatolícky kňaz a otec našej asistentky Andriány a napokon, po prekonaní rakoviny a kovidu jedna z našich prvých asistentiek a sestra-dvojička terajšej asistentky Ivanky. Manžela a dvoch synov opustila vo veku len 32 rokov. V rámci našich možností sme boli aj na pohreboch. Kňaz Andrij, ktorý podľahol korone, bol o mesiac mladší odo mňa. Veru, nik z nás nevie, čo bude zajtra, preto si vážme dnešný deň, dar Boží. Žime ho múdro. A hoci tento výpočet nie je ľahký, rozlúčky, na ktorých som mohol byť, boli napriek žiaľu a plaču poznačené nádejou. Viera, že oni sú už pri Bohu a je im tam dobre pomáhala prijať zvlášť tie, z nášho ľudského pohľadu predčasné odchody. Na niekoľkých pohreboch som zachytil, že aha, pochovávame ale pritom spievame Christós voskrés. Byť kresťanom znamená mať nádej v každej situácii. Tento neľahký čas mi to pripomenul v statočnosti týchto ľudí, ktorí prišli o svojich milovaných. Ostávajú v našich srdciach, v našich spomienkach a modlitbách.

Podľa nášho zvyku sme v posledný piatok mesiaca nešli na stacionáre, ale mali celodenné live stretnutie všetkých asistentov a spolupracovníkov Archy. Ako sa ukázalo, až pre piatich z nich to bolo prvé takéto stretnutie na živo. Veru, dobre nám padlo byť konečne spolu, odovzdať skromné darčeky k narodeninám, podeliť sa o svoje pracovné aj osobné radosti a starosti, úspechy aj výzvy. Naše rady v rozšírili nové posily: miesto Natálie v ofise zaujala Líza (Jelizaveta) na miesto Ľudmily prišla Júlia. Nové boli aj asistentky Uľana, Natália a Oksana. Všetky majú srdcia otvorené pre potreby našich Druhov, tak veríme, že dobre zapadnú do nášho spoločenstva.

Mesiac jún bol opäť aktívny. Najprv sme boli na malom výlete na mieste, kde vyviera zázračný prameň s liečivou vodou (Rakovec). A potom sme si urobili ďalší autobusový výjazd, takú malú púť na miesto, nazývané Stradč. Je tam na nevysokom kopci chrám aj jaskyne, v ktorých bývali mnísi už pred tisíc rokmi. Mali sme pekné počasie, liturgiu, obed pod holým nebom aj krížovú cestu. Druhom a všetkým nám sa tam páčilo. Mne to miesto pripomenulo našu Skalku pri Trenčíne a rád sa naň vrátim. Mesiac prvých sv. spovedí a prjímania sme zakončili slávnostným otvorením výstavy obrazov našich Druhov „Dokážem to (Я можу)“ v mestskom Paláci kultúry. Žiaľ, vo vnútri sme sa nemohli stretnúť všetci spoločne, a tak na výstavu v hodinových intervaloch prichádzali jednotlivé stacionáre. Napokon, o šiestej večer, bolo otvorenie pre verejnosť. O slávnostnosť chvíle sa postarali bubeníci stacionáru Nazaret. Talent a cit pre rytmus v našich Druhoch v rámci muzikoterapie objavil pán Stas (Stanislav). Atmosféra na výstave bola veľmi priateľská, ďakujeme pani Anne za to, ako dokázala pomôcť našim Druhom namaľovať svoje obrazy. Ak by ste chceli nejaký kúpiť, zájdite na naše stránky ;-).

Aj posledný júnový piatok sme mali celodenné stretnutie zamestnancov, tentoraz v našom domčeku (na budynočku). Na konci toho dňa k nám dorazila tornádová búrka z Moravy, boli aj krúpy, popadané stromy – ale väčšie škody našťastie nespôsobila.

Teraz je už júl, stále je tu veľmi teplo a letné prázdniny. My však pracujeme ďalej, opäť si na stacionároch varíme obedy a tešíme sa, že sa nám podarilo uskutočniť skrátený tábor v predhorí Karpát. Na tábor nám každoročne prispieva mesto Ľvov, ale keďže v čase podávania žiadostí nikomu nebolo zrejmé, či sa vôbec uskutoční, schválili nám menej peňazí. Ale napriek tomu to bolo veľmi pekný a na moje prekvapenie celkom pokojný čas. Priznávam sa, že pre mňa to bol prvý takýto non-stop pobyt s Druzjami a čakal som, že to hlavne psychicky bude náročnejšie. Aj som chvíľu rozmýšľal, kedy naposledy som ako rehoľník nespal na izbe sám :-). Ale ukázalo sa, že Ostap síce hovorí ako rádio opakujúc dve-tri rovnaké témy, no keď sa zhasne a vydržíte desať minút neodpovedať na jeho otázky, zaspí tiež :-). Nik sa nám nestratil, nik neochorel, nik sa nezranil takže najväčšou „udalosťou“ bolo nečakané nočné pomočenie sa jedného z Druhov. Hoci sa všetci snažíme robiť veci najlepšie ako vieme, to, aké emócie, nálady a následky také dobrodružné výlety od rodičov u našich Druhov vyvolajú nedokážeme celkom odhadnúť. Zato je krásne pozorovať, ako sa medzi sebou dokážu baviť, vytvárať vzťahy a priateľstvá, prejavovať a zároveň chrániť svoje sympatie či niečo ako platonické lásky. A tešiť sa z diskotéky. Večerné diskotéky a ranné liturgie boli dve veci, ktoré pri záverečnom zdieľaní „čo sa mi na tábore páčilo“ zaznievali najčastejšie.

Hneď po návrate z tábora sme mali očkovanie proti covidu – druhú dávku. Prvú sme dostali desiateho júna. Vzhľadom na všeobecnú nedôveru v účinnosť očkovania, čínsku vakcínu Coronavac a fakt, že prakticky všetci zamestnanci už kovid prekonali, zaočkovaná bola približne tretina Archy. Uvidíme, čo nás v tomto smere čaká ďalej.

Tento mesiac končí aj súhlas miestneho gréckokatolíckeho arcibiskupa a metropolitu Ihora vykonať, po dohode s farármi, finančné zbierky na našu činnosť. Súhlasne na naše žiadosti odpovedalo 8 farností, tak zvyčajne v nedeľu dvaja dobrovoľníci z radov našich asistentov stáli pri dverách a ja som koncelebroval. Pre vašu predstavu: priemerná vyzbieraná suma po jednej liturgii bola na úrovni 60 €. Teda viac ako ekonomickú podporu majú tieto zbierky osvetovú hodnotu: ľudia počujú o Arche, o našich Druhoch, po liturgii sa môžu porozprávať s asistentmi. Nezriedka sa stalo, že sme domov odchádzali so žiadosťami o prijatie nových Druhov do nášho Spoločenstva. Žiaľ, nateraz na to nemáme kapacitu, hoci na listine záujemcov je už 40(!) čakateľov.

Drahí priatelia! Prepáčte, že tento letný list bol taký dlhý. Je však čas dovoleniek, hádam som z neho mohol ukrojiť väčší kúsok. Ďakujeme za vašu trpezlivosť a za to, že sa o nás zaujímate. Vaša priazeň, záujem a modlitby sú pre nás veľmi dôležité a povzbudzujú nás v našej službe tým, o ktorých svet nemá veľmi záujem. Lebo nevidí ich skryté dary a vnútornú hodnotu. Avšak bez ľudí ako sú naši Druzji by tento svet nebol bohatší ani viac Boží, skôr naopak. Chýbalo by v ňom práve také svedectvo lásky a dôvery v Boha, ktoré sa prejavuje vo vzájomnej službe asistentov a Druhov. Tí prví slúžia tým druhým a tí druhí posväcujú tých prvých. A mnohému nás učia.

Kiež sa aj vám darí posväcovať seba samých a tých, ktorí sú vám blízki a drahí. Prosíme vás o modlitbu za našu Ivanku, ktorá podstupuje chemoterapiu. Je to mama ôsmich detí. Aj za mamu Andriany (a jej dvoch súrodencov), ktorá ako čerstvá vdova teraz musí nanovo budovať svoj život, čo tu v ukrajine dnes vôbec nie je ľahké. A za rodinu Petra. Myslím, že tieto tri rodiny teraz najviac potrebujú pocítiť Božiu blízkosť, zakúsiť dobrotu Božej prozreteľnosti.

Pán vám žehnaj! Majte pekné leto a niekedy na jeseň „dovidenia“!

Zo spoločenstva Archa (Лярш-Ковчег)
jer. Ján Burda, SJ
Ľvov, 14.07.2021

PS: Ďalšie foto a novinky od nás hľadajte na Facebooku: Larche.Ukraine.Lviv

PPS: ak chcete dielo Archy podporiť finančne, môžete tak urobiť s poznámkou:

Dar na misie Lvov
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX.

Ďakujeme!