Radostný a slnečný pozdrav na Slovensko, milí naši priatelia Archy!

Je letný júl, čas dovoleniek a prázdnin. Verím, že sa máte dobre a užívate si slnko, teplo, oddychujete aktívne alebo sa na pobyt pri mori, na horách či pri širšej rodine niekde na vidieku ešte len tešíte. Alebo máte naplánovanú nejakú obľúbenú púť, aby okrem tela pookrial aj váš duch. Tak to aj má byť. Ale možno popri tom všetkom trochu listujete na internete a pýtate sa, čo je nové v Arche v Ľvove, od marca tu o nej nepočuť. Dnes vám teda ponúkam rozlúsknutie tejto hádanky.

Vďaka našim obrancom a všetkým, ktorí sa za nich modlia a podporujú Ukrajinu, Archa žije takmer naplno svojim zvyčajným letným životom. Ostatné mesiace bolo menej sirén aj „príletov“, ale 3 iránske kamikadze-drony Šáhed predsa len doleteli až k nám. Našťastie nik neutrpel, len budovy. Na Paschu – Kristovo vzkriesenie sme sa pripravovali duchovnými obnovami ktoré som mal na jednotlivých stacionároch, ale Veľký týždeň bol väčší, ako sme mohli tušiť. V utorok na stacionári Znesinňa počas zvyčajnej prechádzky skolabovala Druh Táňa (45). A hoci jej asistentky až do príchodu sanitky robili nepriamu masáž srdca, to už neobnovilo svoj tlkot. A tak sme na Veľký štvrtok namiesto umývania nôh išli na cintorín. Samotné sviatky sme prežívali v kruhu svojich rodín a ja vo „svojom“ chráme, kde v nedele slávim sv. liturgie s kázňou zameranou pre deti. V nasledujúcom Svetlom týždni sme mali vzácnu návštevu – spolu-lídra L´Arche international z Paríža Stefana Posnera. Tak som sa v úlohe vodiča dostal aj do mesta Ternopiľ, kde je naša sesterská komunita. V Arche máme veľmi radi hostí, návštevám sa veľmi tešíme.

Máj sa niesol v duchu osláv, jednak narodeninových s obľúbenými „šašlikmi“ ale hlavne stcionáru Bdžilky, ktorý oslávil svoju prvú štvrťstoročnicu (!). Škoda, že nemohli prísť všetci jeho „absolventi“, Druzji aj asistenti. Vzhľadom na situáciu a kapacitu sa oslavy zúčastnili len zástupcovia ostatných stacionárov. Ale nemyslite si, že 30 veselých ľudí sa nedokáže postarať o dobrú zábavu :-)!. Veľkým prekvapením pre mňa bolo, že po úvodnom bode osláv – ďakovnej sv. liturgii som bol vyzvaný zasadiť „svoj strom“, a všetko pre to už bolo nachystané! Ľaršanci sa teraz tešia, že otec Jan má definitívne svoje „korene“ v Ľvove :-). Hneď nasledujúci deň sme v miestnom skanzene hrali tradičné hajivky (spevy a tance na vítanie jari). V rámci programu som tam v drevenom chráme zasnúbil našu asistentku Oksanu s jej (teraz už manželom) Bohdanom. Vybraným Druhom sa veľmi páčilo, že mohli byť družičkami a družbami našich snúbencov. Pred odchodom domov nás zastihla smutná správa, že zomrel Druh Myron (61), zakladajúci člen Bdžilok, ešte včera sa tešiaci na oslavách. Škoda, že už nebude s nami, jeho nadhľad a chuť žartovať nám všetkým budú ešte dlho chýbať. Vieme však, že teraz jeho každodennú a vrúcnu modlitbu „ščoby moskaľi povernulysja na svoju róďinu“ Boh počuje priamo vo svojom kráľovstve.

Dňom detí sa na Ukrajine začína leto. Finišujú školy, maturantky chodia po meste v slávnostných šatách. Pri pohľade na ne dušu bolí, že ich otcovia nemôžu byť s nimi na tradičných záverečných večierkoch. Obetujú sa, aby ich deti mohli žiť v slobodnej krajine. Aj slávnosti prvej spovede a slávnostného sv. prijímania sú tým poznačené. Verte mi, hoci pre zachovanie spovedného tajomstva sa s vami nemôžem podeliť o to, čo mi deti hovorili. Kým tam, tisíc kilometrov od nás, nestíchnu výstrely a výbuchy, vojnu bude cítiť v celej krajine, aj v navonok pokojnom, bezpečnom a šťastnom Ľvove.

V našej Arche je toto leto čas jednodňových výletov. Ako náhrady za klasický viacdňový tábor. Začali sa Zátokou Vikingov, kde sme boli prvý raz pred rokom. Počasie nám opäť vyšlo, všetci si užívali rozmanité atrakcie či zmrzlinu a ja som sa po dlhých rokoch previezol na kolotoči :-). A zasa mňa si našiel prvý tohtoročný kliešť. Druhý výlet bol do nového Parku 3020, ktorého sochy pod holým nebom majú ambíciu vytrvať a obohacovať ľudstvo nasledujúcich tisíc rokov. Júnové výjazdy zavŕšil Domažyr. Búrka na konci prehliadky nikomu nepokazila náladu a dobrý dojem zo zriedkavého rehabilitačného centra medvede. Videli sme takmer všetkých 29. Pred nami je ešte výjazd na pútnické miesto Krechiv, kde oslávime sviatok sv. Petra a Pavla. Ale tento rok to bude 12. júla už naposledy, od prvého septembra ukrajinskí gréckokatolíci prechádzajú z juliánskeho na gregoriánsky kalendár. Prvý raz tak budú sláviť Kristovo Narodenie 25. decembra a nie 7. januára.

To je ale ešte ďaleko. Dal by Boh, aby v tom čase už bol pokoj zbraní a nik netrpel strachom o seba či svojich blízkych. Áno, snažíme sa tu žiť naplno, veď kvôli tomu sa obetujú naši obrancovia na fronte, ale tak veľmi by sme chceli, aby už nemuseli a mohli sa vrátiť domov. Modlime sa spoločne za nich, aby ich Pán ochránil od nešťastia i za seba navzájom, aby sme tam, kde sme, plnili jeho vôľu – na jeho slávu a česť. S veľkou vďačnosťou za vás a prianím požehnaného leta prežitého s Bohom a pozdravom

Слава Ісусу Христу! Sláva Isusu Christu!

Zo spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
Ján Burda, SJ
3. júla 2023

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv

Ďalšie info o nás nájdete na larche-kovcheh.org.ua, na Facebooku alebo na Instagrame