Drahí moji,

náš svet tohto roku vstúpil do novej etapy svojich dejín. Po rokoch nebývalého rozvoja na jednej strane /poznanie, priemysel, technika, komunikácie…/ a zároveň „slepoty“ na strane druhej /vojny, znečisťovanie, chudoba, globálne otepľovanie…/ sme sa ocitli na prahu novej skúsenosti. Dnes už celá planéta Zem je jedno veľké mesto. Spojili sme sa nielen virtuálne prostredníctvom internetu, ale aj reálne možnosťami priamo cestovať alebo kupovať tovary a služby z hocakého miesta nášho „mesta“. 17. novembra 2019 sa „u nás“ objavil vírus, ktorý sme síce spozorovali, ale nevenovali mu dostatočnú pozornosť. Keď chorobe Covid 19, ktorú tento nový koronavírus vyvoláva, začali podliehať prví postihnutí, vírus už nepozorovane cestoval do i ných štvrtí nášho mesta. Žiaľ, po Číne ani v Taliansku sme mu spočiatku nevenovali patričnú pozornosť.

Dnes sme už všetci informovaní o tom, ako sa správať, aby sa vírus šíril čo najpomalšie a zdravotníci po celom svete mali dostatok času na prípravu metód a prostriedkov, ako jeho chorobné následky minimalizovať. Ako v mnohých iných oblastiach aj tu je jedným z najúčinnejších prevencia predísť nakazeniu sa. To sa dá len tým, že sa nestretneme s človekom, ktorý vírus prenáša. Žiaľ, ani samotní prenášači o tom nemusia po celý čas vedieť. Vlády krajín, na odporúčanie lekárov a vedcov, nariaďujú izoláciu zdravým a karanténu nakazeným alebo podozrivým. Je to vážne riešenie, lebo znamená veľký zásah do chodu sveta, ohrozenie veľkého množstva pracovných miest a zmenu mnohých vecí, ktoré sme doteraz považovali za samozrejmé a bezpečné. Naše „mesto“ bude odteraz vyzerať a fungovať inak. Naše hodnoty prejdú novou skúškou správnosti.

Tento čas, ktorý mnohí nazývajú krízou, je zároveň príležitosťou stať sa viac ľudskými, viac milovať skutkom a modlitbou, obetovať sa. Keď sa Ježiš lúčil so svojimi učeníkmi, modlil sa, aby boli jedno. Čas takýchto skúšok je výzvou viac sa zomknúť a vytvoriť hlbšiu jednotu. Jednotu nie virtuálnu, internetovú či mediálnu, ale jednotu reálnu, jednotu myslí a sŕdc. Ako sa má prejaviť táto nová, Ježišova jednota, keď sme izolovaní a v karanténe? Nuž tak, že sa zjednotíme v mysli a srdci, čo prejavíme vzájomnou modlitbou jeden za druhého a všetci za všetkých. V Bohu, vo svätom Duchu budeme budovať naše spoločenstvo v týchto časoch, kedy máme tak veľmi obmedzené možnosti budovať ho spoločnými stretnutiami a akciami.

Chcel by som, aby ste sa na Archu Kovčeh neprestali dívať ako na vašu druhú rodinu. Naša spolupráca a služba druhom nie je zvyčajná práca, zamestnanie. Je to poslanie, ktoré máme privilégium robiť a svedčiť o láske Toho, ktorý prišiel kvôli maličkým a biednym. Poslaním sme spojení s nimi a Ním a jednou z neodmysliteľných častí toho poslania je vzájomná modlitba.

Kým sme mohli byť s našimi druhmi spolu na našich stacionároch, každý deň sme začínali a končili modlitbou. Teraz, v čase keď budeme na stacionároch sami alebo budeme pracovať doma, nezabúdajme robiť to isté. Začínať a končiť deň /prácu/ modlitbou. Rozmýšľal som nad tým, či
mám na tento čas vymyslieť nejaký spoločný text alebo nie. Zdá sa mi, že nový text nie je potrebný, tak ako na stacionároch nemáme rovnaký spôsob našich spoločných modlitieb. Každý z nás je iný a každý z nás má právo obracať sa k Bohu tak, ako je mu to najviac prirodzené. Avšak, chcem vám všetkým, ako váš duchovný otec, dať nejaké usmernenia. Prosím, prijmite ich s vierou, ako niečo, čo je dobre myslené.

1) Snažte sa modliť na začiatku práce /dňa/. Začnime každý stíšením sa a modlitbou Kráľu nebeský
2) Nemodlite sa dlho, ako keby ste boli na stacionári. Spomeňte si ale na každého z neho menovite
3) Modlime sa za spásu a potreby každého z „rodiny“ nášho Spoločenstva, zvlášť za chorých a našu riaditeľku
4) Pridajme do našej modlitby prosbu za ukončenie všetkých vojen, epidémií a tých, ktorí kvôli nim trpia alebo s nimi bojujú trpia alebo s nimi bojujú
5) Na konci sa pomodlite Modlitbu Archy
6) V čase pôstu (okrem soboty a nedele) odporúčam ešte pridať modlitbu sv. Efréma Sýrskeho
7) Za seba, vaše rodiny, naše Spoločenstvo, zdravotníkov, vojakov, domovinu … môžete obetovať aj iné svoje zvyčajné modlitby, ktoré sa modlite hocikedy počas dňa, v chráme, večer…
8) Na konci práce odporúčam aspoň krátko sa poďakovať Pánovi všetkého a zakončiť deň modlitbou Otče náš

Dúfam, že aj táto malá drobnosť pomôže posilňovať jednotu medzi nami navzájom a všetkými ľuďmi. Lebo jednota nás, kresťanov, je obrazom jednoty Boha, ktorý je Jeden a Láska. Uisťujem vás, že moja modlitba za vás všetkých je oveľa bohatšia ako tá, ktorú som opísal vyššie. Lebo to je moja prvoradá úloha modliť sa za vás všetkých: za druhov, asistentov, koordinátorov, riaditeľku, dozornú radu, rodičov, dobrovoľníkov, dobročincov, hostí, za vaše rodiny a vašich blízkych, za Archu v celom svete, za Ukrajinu a mier v nej… A ak som na niekoho alebo niečo zabudol, pomôžte mi napraviť to. Lebo napriek dobrej vôli a snahe som a zostávam človekom hriešnym. Ďakujem vám, že ste práve takí, akí ste!

Nech vás žehná Pán!
Váš O. Ján Burda SJ

Ľvov, 17.3.2020

a
Ak by ste chceli a mohli pomôcť tejto komunite Archa vo Ľvove, svoje dobrovoľné príspevky môžete zasielať kedykoľvek na číslo účtu:

SK15 7500 0000 0040 1648 7894
s poznámkou: Dar na misie – LVOV
a

Komunita Archa:
Prvá komunita Archy vznikla v r. 1964 vo Francúzsku vďaka Jeanovi Vanierovi (1928 – 2019)
Najviac o nás nájdete na Facebooku: LArche.Ukraine.Lviv