Vážení rodičia a príbuzní našich drahých druhov,

dovoľte mi, aby som sa vám na prahu Paschy prihovoril týmto listom. Je to už mesiac, čo sme všetci neplánovane izolovaní v našich domovoch. Snaha vlády zabrániť šíreniu nového vírusu zatvorila nielen naše stacionáre, ale aj kiná, trhoviská, obchody, dokonca aj chrámy. Tohtoročnú Paschu budeme sláviť a prežívať tak, ako žiadnu predtým. Nie je to ľahké a nik z nás si to slobodne nevybral. Boh však určil, že to má byť takto.

Dlhotrvajúca izolácia a samota je náročná na psychiku. Zvlášť u ľudí, ako sú vaše krehké deti. My v Arche to dobre vieme. Žiaľ, tieto protie- pidemiologické opatrenia nám nedovoľujú stretávať sa ako predtým, pomáhať im aj vám fyzicky. Usilujeme sa byť v kontakte inými spôsobmi, ale nikdy to nebude plnocenná náhrada. Ja sa za vás a vaše deti, našich druhov, a celé Spoločenstvo denne modlím. Viac, než predtým. Neviem, nakoľko to cítite. Namiesto osobných stretnutí v stacionároch sa nášmu Spoločenstvu snažím prihovárať prostredníctvom listov. Viem, že ich čítate svojim deťom, za čo vám veľmi pekne ďakujem. Chcem, aby to boli v prvom rade listy osožné pre ne; ale zároveň sú určené celému Spoločenstvu: našim asistentom, dobrovoľníkom aj vám, rodičom. Kiežby boli pre všetkých povzbudením a posilou.

Už dlho rozmýšľam a modlím sa za to, aby som porozumel, čo má tento kríž, ktorí teraz všetci nesieme, znamenať. Čas plynie a my raz z tejto krízy vyjdeme. Ale zdá sa, že to bude vychádzanie postupné a nezačne hneď po Pasche. Boh nás všetkých, celé ľudstvo, bohatých aj chudobných, mladých aj starých, v Európe aj Amerike, spojil prostredníctvom neviditeľného vírusu. Zrazu si všetci ľudia uvedomujú, akí sme krehkí a zraniteľní. Epidémia skokovo zvýšila citlivosť spoločnosti na starých a chorých, lebo tí sú vírusom najzraniteľnejší. Myslím si, že pre ľudstvo to bola potrebná Božia škola. Nie tak pre vás a tých, ktorí rozumejú tomu, čo znamená denno-denne sa starať o chorých alebo hendikepovaných. Ale pre tých „normálnych“ ľudí, ktorí vás nechápali a s ktorými ste mali nemálo negatívnych skúseností. Verím, že keď sa koronakríza skončí, toto nové nazeranie na slabých a zraniteľných sa v spoločnosti udrží.

Druhé pozitívum vidím v tom, že aj tí, ktorí si doteraz užívali bohatstvo a slobodu, zakúšajú pripútanosť k jednému miestu, k tým istým ľuďom a činnostiam. Táto nová a nečakaná skúsenosť ich učí rozumieť vám, ktorí ste tak žili väčšiu časť svojho života. Kto alebo čo môže viac než táto všeobecná karanténa ukázať všetkým vašu pravú hodnotu a veľkosť? Oni majú zdravé a rozumné deti a už po pár týždňoch je im ťažko. Vy to zvládate roky! Dnes Boh všetkým ukazuje, kto sú praví hrdinovia: áno, sú to tí, ktorí zabúdajú na seba v službe iným. Dnes sú to zvlášť lekári, sestry, ošetrovatelia a rovnako tak vy, obetaví rodičia detí s osobitnými potrebami.

A po tretie, skúsenosť tejto karantény prehlbuje našu vieru. Idúc v ústrety Pasche viac cítime bolesť a izoláciu. Ale hlbšie chápeme Ježiša, ktorý všetku túto bolesť už vtedy niesol vo svojom kríži. On sa už svojim vtelením dobrovoľne oddelil, „izoloval“ od Otca. A to s ním bol spojený putom rovnakej podstaty, Božieho synovstva a tým istým svätým Duchom, najväčšou Láskou. Jeho oddelenie sa (kenosis) bolo dokonca tak veľké, až pribitý na kríži zvolal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt 27,46) My nie sme takto opustení! My ani len zďaleka nechápeme túto samotu, ktorú trpel za naše hriechy, rúhania, netrpezlivosť On. Z toho, čo niesol Kristus, sa nám dostáva len nepatrný kúsok. Nemáme právo ho odmietať.

Slovo Pascha znamená prechod. Prechod Ježiša zo smrti do nového života, ako to opisuje Evanjelium. Prechod Izraelitov z otroctva v Egypte do Zasľúbenej zeme, ako čítame v starozákonnej knihe Exodu. Pán dáva Mojžišovi príkaz: kým anjel, ktorý pre tvrdosť faraónovho srdca v noci prejde Egyptom, aby usmrtil všetko prvorodené, nech Izraeliti čakajú za zatvorenými dverami svojich príbytkov. A aby anjel nevstúpil do ich domov, nech pomažú veraje dverí krvou zabitého baránka. Pascha Izraelitov aj Ježišova sa udiala za zatvorenými dverami domov a pohrebnej jaskyne. Aj naša tohtoročná bude takáto. Ale po nej k učeníkom, neviditeľne, cez zatvorené dvere, prišiel Vzkriesený Pán a pozdravil ich: Pokoj vám! (Jn 20,19.21.26; Lk 24,36) Ježiš je ten istý aj dnes. (Heb 13,8) Chce k nám prísť rovnako ako k apoštolom. My sme jeho terajší učeníci. Poslušnosťou legitímnej vláde a trpezlivosťou v našich ťažkostiach ukazujeme svetu veľkosť našej viery. A Boh to všetko vidí, ráta a odmení, keď príde ten čas.

Drahí rodičia a príbuzní, prajem vám milosť pochopiť a prijať tento Boží plán pre nás s touto „inou“ Paschou. Ona je iná len navonok. Lebo vo vnútri, vo svojom najhlbšom jadre, je a zostáva prechodom od starého k novému, od života a sveta „pred“ k životu a svetu „po“. Dnes ešte nevieme, ako presne bude ten nový „život po Veľkej epidémii“ vyzerať. Ale Boh to už vie. Dôverujeme v jeho plán s ľudstvom i každým z nás. A preto sa budeme z tejto Paschy tešiť rovnako, ako z tých predošlých. Ba možno by sme sa mali tešiť o čosi viac než zvyčajne. Veď cez naše slávenie Paschy v rodinách, „domácich cirkvách“, sa rozmnoží počet „chrámov“, počet tých miest, kam Boh príde, aby tam zaznelo radostné zvolanie detí – anjelov, žien – myronosičiek a mužov – učeníkov: Christós voskrése!

Prajem vám, našim druhom a všetkým vašim blízkym požehnanú Božiu Paschu – radostný a svetlý Velikdeň!

s úctou váš o. Ján (Burda) SJ
duchivnyk Spoločenstva «Лярш-Ковчег»
a

Ak by ste chceli a mohli pomôcť tejto komunite Archa vo Ľvove, svoje dobrovoľné príspevky môžete zasielať kedykoľvek na číslo účtu:

SK15 7500 0000 0040 1648 7894
s poznámkou: Dar na misie – LVOV
a

Poznámky:
Prvá komunita Archy vznikla v r. 1964 vo Francúzsku vďaka Jeanovi Vanierovi (1928 – 2019)

Najviac o nás nájdete na Facebooku: LArche.Ukraine.Lviv