Svetová sieť modlitby pápeža známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:
Všeobecný úmysel: Modlime sa za tých, ktorým ublížil niekto z cirkevného spoločenstva, aby v samotnej Cirkvi našli konkrétnu odpoveď na svoju bolesť a utrpenie.
Úmysel našich biskupov: Aby každé počaté dieťa bolo prijaté s láskou ako Boží dar.
Úvaha k všeobecnému úmyslu
Závažnosť pohromy, akou je sexuálne zneužívanie mladistvých, je fenoménom historicky rozšíreným žiaľ vo všetkých kultúrach a spoločnostiach. Len v nedávnej dobe sa stalo predmetom systematických štúdií, a to vďaka zmenenej citlivosti verejnej mienky na problém, ktorý bol v minulosti považovaný za tabu, t. j. keď všetci o ňom vedeli, ale nikto o tom nehovoril. To mi pripomína v minulosti v niektorých kultúrach rozšírené kruté náboženské praktiky pohanských rítov prinášania živých obiet – často detí. Avšak ani dnes dostupné štatistiky o sexuálnom zneužívaní mladistvých od rôznych organizácií a národných i medzinárodných agentúr (Svetová zdravotnícka organizácia, UNICEF, Interpol, Europol a iné) nereprezentujú pravý stav tohto fenoménu, sú častokrát podhodnotené, najmä z toho dôvodu, že mnohé prípady sexuálneho zneužívania mladistvých neboli nahlásené, obzvlášť tie veľmi početné, ktoré sú páchané v rodinnom prostredí.
Zriedka sa totiž obete zdôveria a vyhľadajú pomoc. Za touto zdráhavosťou môže byť hanba, rozpaky, strach z pomsty, pocity viny, nedôvera k inštitúciám, kultúrne a sociálne podmienenosti, ale aj nedostatok informácií o službách a štruktúrach, ktoré v takýchto prípadoch môžu pomôcť. Toto súženie žiaľ privádza k zatrpknutosti, dokonca až k samovražde, alebo niekedy aj k odplate spôsobom dopustenia sa rovnakého činu. Istou vecou však je, že milióny detí vo svete sú obeťami vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.
Stojíme pred problémom celosvetových rozmerov, s ktorým sa, žiaľ, možno stretnúť takmer všade. Treba tu byť jasnými: všeobecná rozšírenosť tejto pliagy, zatiaľ čo potvrdzuje jej závažnosť v našej spoločnosti, ničím neumenšuje jej hrôzostrašnosť v prostredí Cirkvi.
Nehumánnosť tohto javu celosvetovej úrovne sa stáva ešte závažnejšou a škandalóznejšou v Cirkvi, pretože je v kontraste s jej morálnou autoritou a etickým kreditom. Zasvätený človek, vyvolený Bohom, aby viedol duše k spáse, sa necháva ujarmiť svojou ľudskou krehkosťou alebo svojou chorobou a stáva sa tak nástrojom Satana. V zneužívaniach vidíme ruku zla, ktoré nešetrí ani nevinné deti. Niet postačujúceho vysvetlenia na tieto zneužívania páchané voči deťom. Pokorne a nebojácne musíme uznať, že stojíme pred tajomstvom zla, ktoré sa vyvršuje na tých najslabších, lebo sú obrazom Ježiša Krista. Práve preto v Cirkvi aktuálne rastie uvedomovanie si nevyhnutnosti nielen snažiť sa zamedziť tým najzávažnejším zneužívaniam disciplinárnymi opatreniami i civilnými a kánonickými procesmi, ale aj rozhodne čeliť tomuto fenoménu ako vo vnútri Cirkvi, tak aj mimo nej. Cirkev sa cíti byť povolaná bojovať proti tomuto zlu, ktoré sa dotýka srdca jej povolania: ohlasovať Evanjelium maličkým a ochraňovať ich pred dravými vlkmi.
Chcel by som tu jasne povedať: ak sa v Cirkvi objaví čo i len jeden prípad zneužívania – ktorý už sám o sebe predstavuje príšernosť – k takému prípadu sa bude pristupovať s maximálnou serióznosťou. Bratia a sestry, v oprávnenom hneve ľudí Cirkev vidí odblesk hnevu Boha, zradeného a urážaného týmito nečestnými zasvätenými osobami. Ozvena tichého výkriku maličkých, ktorí v nich namiesto otcovskej lásky a duchovného vedenia našli trýzniteľov, otrasie srdcami umŕtvenými pokrytectvom a mocou. Našou povinnosťou je pozorne načúvať tomuto priškrtenému tichému volaniu.
Čím je teda existenciálny „význam“ tohto kriminálneho javu? Vzhľadom na jeho ľudskú šírku a hĺbku, nie je dnes ničím iným ako konkrétnym prejavom ducha zla. Ak si túto dimenziu neuvedomíme, zostaneme vzdialení od pravdy a bez skutočných riešení.
Cieľom Cirkvi preto bude načúvanie, dohľad, ochrana a starostlivosť o zneužívaných, vykorisťovaných a zabudnutých mladistvých, kdekoľvek sa nachádzajú. Aby Cirkev dosiahla tento cieľ, musí stáť nad všetkými ideologickými polemikami a žurnalistickými politikami, ktoré neraz účelovo využívajú pre rozličné záujmy samotné tragédie prežívané maličkými.
Nadišiel teda čas, aby sme vzájomne spolupracovali na vykorenení tejto brutálnosti z tela nášho ľudstva tým, že prijmeme všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré už platia na medzinárodnej i cirkevnej úrovni. Nadišiel čas, aby sme našli správnu rovnováhu všetkých hodnôt, ktoré sú v hre, a stanovili v Cirkvi jednotné pravidlá, vyvarujúc sa dvoch extrémov – istého justicionalizmu, zapríčineného pocitom viny za chyby z minulosti a tlakom mediálneho sveta, a istého sebaobhajovania, ktoré nepátra po príčinách a dôsledkoch týchto závažných deliktov.
Potrebné trestné stíhanie, ale aj podpora a znovuzačlenenie obetí tohto kriminálneho javu. Cirkevné komunity sú vyzývané posilniť pastoračnú starostlivosť o osoby vykorisťované sexuálnou turistikou. Medzi nimi sú najzraniteľnejšími a odkázanými na osobitnú pomoc nepochybne ženy, maloletí a deti, títo poslední však v každom prípade potrebujú zvláštnu ochranu a pozornosť. Vládne autority majú dať prioritu a konať s naliehavosťou v boji proti obchodovaniu s deťmi a ich ekonomickému vykorisťovaniu. Za týmto účelom je dôležité koordinovať sily na všetkých úrovniach spoločnosti a úzko spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, aby sa vytvoril právny rámec, ktorý ochráni deti pred sexuálnym vykorisťovaním v cestovnom ruchu a umožní cestou zákona prenasledovať delikventov.
(Z príhovoru pápeža Františka na záver stretnutia o ochrane maloletých, 24. 2. 2019.)
Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.
Svetová sieť modlitby pápeža dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.
Foto: vaticannews.va, pixabay.com