Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:

Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:

Všeobecný úmysel: Za ľudí, ktorí trpia depresiami alebo sú na pokraji so silami, aby nachádzali podporu a svetlo, ktoré ich znovu otvorí pre život.
Úmysel našich biskupov: Aby sme vzdávali vďaky Bohu Otcovi za dar jeho Syna a posilňovali vedomie o dôstojnosti každého človeka od počatia po prirodzenú smrť.

Úvaha k všeobecnému úmyslu

Pán pozná, aký ťažký vie byť život. On vie, že srdce vyčerpávajú mnohé veci: sklamania a zranenia z minulosti, bremená, ktoré treba niesť i príkoria, ktoré treba znášať v súčasnosti, neistoty a starosti o budúcnosť.

Zoči-voči tomuto všetkému je prvým Ježišovým slovom pozvanie. Pozvanie pohnúť sa a reagovať: „Poďte“. V situácii nezdarov je chybou zostať nehybne ležať na lopatkách. Zdá sa to samozrejmé, no aké ťažké je reagovať a otvoriť sa! Nie je to ľahké. V tmavých okamihoch príde človeku ako prirodzené, že chce zostať iba sám so sebou a dumať nad tým, aký nespravodlivý je život, akí nevďační sú druhí, aký zlý je svet, a tak ďalej. Všetci to poznáme. Nie raz sme už takúto hroznú situáciu zažili. Avšak keď sa takto uzavrieme do seba, všetko vidíme čierne. Môže to dospieť dokonca až k tomu, že si na smútok zvykneme a on sa v nás udomácni. Takýto smútok nás zráža k zemi, tento smútok je hrozná vec. Ježiš nás naopak chce vytiahnuť z týchto „pohyblivých pieskov“ a preto každému hovorí: „Poď!“ – „Kto?“ – „Ty, ty, aj ty…“. Úniková cesta spočíva vo vzťahu, v tom, že natiahneš ruku a pozdvihneš zrak k tomu, ktorý ťa skutočne miluje.

Vyjsť zo seba samého ale nestačí. Treba vedieť, kam sa treba vydať. Veľa cieľov je totiž klamlivých: sľubujú úľavu a rozptyľujú len na chvíľu, uisťujú o pokoji a obveseľujú, ale potom zanechajú človeka v osamelosti, v akej bol predtým. Sú to iba „ohňostroje“. A tak Ježiš ukazuje, kam má človek ísť: „Poďte ku mne“. Koľkokrát v životných ťažkostiach alebo v situácii, ktorá nám spôsobuje zármutok, skúšame o nich hovoriť s niekým, kto by nás vypočul, s priateľom, s odborníkom… Robiť tak je veľmi dobré. Avšak nezabúdajme na Ježiša! Nezabúdajme sa otvoriť práve jemu a vyrozprávať mu náš život, zveriť mu osoby a situácie. Možno sú v našom živote isté „zóny“, ktoré sme mu ešte nikdy neotvorili a ktoré zostali v tme, lebo ešte nikdy neuzreli Pánovo svetlo. Každý z nás má svoj vlastný príbeh. A ak niekto má nejakú tú tmavú zónu, vyhľadajte Ježiša, choďte za misionárom milosrdenstva, choďte za kňazom, choďte… Choďte teda k Ježišovi a vyrozprávajte mu to. Dnes hovorí každému: „Odvahu, nepoddávaj sa ťažkostiam života, neuzatváraj sa pre strachy a hriechy, ale príď ku mne!“.

Ježiš nás očakáva, očakáva nás neustále; no nie preto, aby čarovne rozriešil naše problémy, ale aby nás v nich urobil silnými. Ježiš nám nesníma životné bremená, ale úzkosť srdca; neberie nám z pliec kríž, ale nesie ho s nami. S ním sa každé bremeno stáva ľahkým (porov. v. 30), lebo on je tá posila, ktorú hľadáme. Keď do života vstúpi Ježiš, prichádza pokoj, ktorý zostáva aj uprostred skúšok, v útrapách. Poďme k Ježišovi, dajme mu svoj čas, stretnime sa s ním každý deň v modlitbe, v dôvernom osobnom dialógu; navyknime si na jeho Slovo, bez strachu objavujme jeho odpustenie, sýťme sa jeho Chlebom života: pocítime, ako sme milovaní, pocítime jeho útechu.

(Anjel Pána s pápežom Františkom, 9. júl 2017)

Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.

Apoštolát modlitby dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy Apoštolátu modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.

Foto: pixabay.com, vaticannews.va