V týždni od 16. do 20. novembra sa generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa SJ stretol so svojimi poradcami, aby s nimi diskutoval o niektorých aktuálnych témach, ktoré síce nemajú priamy súvis so Spoločnosťou Ježišovou, zároveň sú však natoľko dôležitými, že ovplyvňujú celé jej fungovanie a misiu.
Jednou z tém, o ktorých sa počas stretnutí diskutovalo, boli niektoré dôsledky pandémie koronavírusu v globálnom kontexte. P. James Hanvey SJ, ktorý je na čele Sekretariátu pre promóciu viery, sa v tejto súvislosti vo svojej reflexii počas stretnutia zameral na spôsoby, akými hlavné svetové náboženstvá reagovali na bezprecedentnú situáciu, ktorej čelíme. Hlavnou otázkou, ktorá charakterizovala jeho reflexiu, bolo, či môže pandémia napomôcť zbližovaniu medzi náboženstvami a podporiť medzináboženské vzťahy?
Prvá časť jeho prezentácie, ktorá bola vo svojej podstate hlboko ignaciánska a priamo prepojená s Duchovnými cvičeniami sv. Ignáca, bola venovaná pohľadu Svätej Trojice na svet počas súčasnej pandémie. Okrem určitých štatistických údajov v nej P. Hanvey ponúkol predovšetkým pohľad na dopad pandémie na svet – destabilizácia, obmedzenie slobôd, skúška dôveryhodnosti pre verejné orgány a vlády, zvýšenie technologického dohľadu nad ľuďmi či nárast verejného dlhu môžu mať dlhodobé dôsledky pre ďalšie generácie.
V ďalšej časti prezentácie však britský jezuita zároveň zdôraznil nové formy sociálnych väzieb, väzieb medzi komunitami ako aj nové spôsoby práce, ktoré si vyžadujú revíziu pracovných zákonov i povinnosť reorganizovať sociálny priestor, aby sa tak zohľadnil svet, v ktorom sme všetci vzájomne prepojení. V širšom zmysle slova nám tak podľa neho pandémia ponúka príležitosť „zobudiť sa“: našu spoločnú budúcnosť musíme budovať lepšie a zodpovednejšie. V budúcnosti budú hrať v tomto kontexte dôležitejšiu úlohu medzinárodné organizácie, najmä WHO (Svetová zdravotnícka organizácia).
V závere svojej prezentácie sa P. James Hanvey SJ zameral na reakcie a odpovede na súčasnú situáciu navrhované mysliteľmi z rôznych náboženských tradícií. Poukázal na niektoré návrhy z prostredia kresťanstva, budhizmu, judaizmu, islamu, afrických i domorodých náboženských tradícií. Medzi mnohými postrehmi a myšlienkami týkajúcimi sa toho, ako môžu jednotlivé náboženstvá pozitívne prispieť k riešeniu súčasnej zložitej situácie, viackrát zaznelo, že pandémia podporila vytváranie nových spoločenstiev modlitby a liturgie a zároveň umožnila rozvoj nových duchovných a morálnych zdrojov. Nová situácia, v ktorej sa nachádzame, zvýšila všeobecné povedomie o potrebe sociálnej a ekologickej transformácie a zároveň podporuje stretnutie a zmierenie medzi náboženskými tradíciami, pretože všetkým ľuďom je čoraz viac jasné, že všetci sme „na jednej lodi“. Napokon, súčasná situácia zdôrazňuje potrebu uvedomenia si ústredného postavenia ľudskej osoby a jej práv, ako aj – ohrozenej – rovnosti všetkých. Všetky náboženské tradície sa stotožňujú s týmto základným princípom a práve to ich môže podľa britského jezuitu k sebe priblížiť a zjednotiť viac ako kedykoľvek predtým s cieľom propagovať túto antropologickú víziu, ktorá v sebe zahŕňa aj duchovný rozmer.
Zdroj: jesuits.global, upravené.
