Tieto slová povedal P. Joseph Cassar SJ, maltský jezuita, ktorý je od roku 2016 riaditeľom Jezuitskej služby utečencom (JRS) v Iraku, keď komentoval návštevu Pápeža Františka v tejto tak sužovanej, blízkovýchodnej krajiny.

Táto návšteva bola ako kairos, hodnotný čas, ktorý presahuje bezprostredný chronologický čas, ktorý žijeme, a ktorý sa nachádza v rukách Božích, hodnotí maltský jezuita zo Sharye, kde JRS sprevádza vysídlených jazídov. „Spomenul som si na Ježiša, ktorý putoval, všímal si biedne zástupy, môžem povedať ako ovce bez pastiera a Pán sa nad nimi zmilúva. Celá návšteva mala prorocký rozmer, svojou dôležitosťou presahuje hranice aktuálne malej kresťanskej komunity: verím, že Pápež František zasial semeno nádeje a pokoja v tejto krajine, na ktorú dopadlo za posledných 40 rokov tak veľa zlého, konflikty, bombardovania a ISIS. Tak veľa zla, násilia, tak veľa ľudí trpelo“.

Páter Cassar mal možnosť stretnúť sa v nedeľu na krátko s pápežom Františkom, keď sa pripravoval na omšu v Erbile, v kurdskej časti Iraku. Prítomní boli ďalší traja spolubratia: mons. Antonio Audo, chaldejský biskup v Aleppe, provinciál P. Miachael Zammit a Antonio Spadaro, šéfredaktor časopisu La Civiltá cattolica, ktorý sprevádzal pápeža z Ríma. „Moje dve minúty so Svätým Otcom boli pekné: bol veľmi unavený, takmer vyčerpaný, ale tiež veľmi, veľmi spokojný“. Pred dvomi rokmi sa P. Cassar stretol s pápežom Františkom na audiencii vo Vatikáne, na ktorej bol spolu s ROACO (Stretnutie diel, ktoré pomáhajú Cirkvi na Blízkom východe): „Krátko som sa predstavil Pápežovi ako jezuita, ktorý pracuje v Iraku“ spomína, „a potom mi pripomenul a povedal: „Modli sa za mňa, pretože tak veľmi tam chcem ísť“. Ja som pocítil, že bol veľmi spokojný, že mohol prísť na túto návštevu.“

Stretnutie Pápeža Františka s veľkým ajatollahom Sayyidom Ali Al-Husaynom Al-Sistanym v Njafe, svätom meste šítskeho islámu, bolo „gestom, ktoré odráža návštevu sv. Františka u Sultána. Pápež tam nešiel, aby robil politiku alebo kvôli diplomacii. Pre šítsku komunitu, ktorá je väčšinová, bola táto návšteva veľmi dôležitá z dôvodu vynaloženia úsilia na uzdravenie toľkých rán, ktoré boli Iraku spôsobené mnoho rokov vzájomného podozrievania medzi jednotlivými komunitami. Význam tohto stretnutia poukazuje na to, čo Pápež povedal: Boží pokoj je silnejší než násilie a vojna“. Skutočnosť, že premiér Mustafa Al-Kadhimi vyhlásil 6. marec za Národný deň tolerancie a spolužitia v Iraku na pamiatku návštevy Pápeža u Al-Sistanyho a následného medzináboženského stretnutia v Ure, „má obrovský význam“.

Prijatie Pápeža, „ako zo strany kresťanov, tak aj ďalších veriacich iných náboženstiev, bolo pekné a všetko dobre fungovalo“, potvrdzuje jezuita, ktorý rozpráva o tom, ako stretol sestry, či laikov, ktorí prišli z malých dedín z rôznych oblastí v Iraku a boli spokojní, že sa mohli zúčastniť na záverečnej omši po troch až štyroch hodinách cesty. „Boli tu aj ľudia, ktorí prišli z oblasti Amadiya, ktorá sa nachádza na hranici s Tureckom, zo Sulaymaniyye prišiel P. Jens Petzold z mníšskej komunity Deir Mar Musa v Sýrii, ktorú založil jezuita P. Paolo Dall’Oglio, ktorý je doposiaľ žiaľ nezvestný. Na tvárach ľudí bolo vidieť veľkú radosť. Naši kolegovia jazídi mi povedali, že zdieľali radosť kresťanov, a takisto aj moslimovia, ktorí s nami mali radosť z možnosti vidieť Svätého Otca v Ure, starobylom Abrahámovom meste, alebo vidieť ho vstupovať do Mosulu, mesta, ktoré zmasakroval ISIS ešte pred bombardovaním“.

„Kresťanstvo je súčasťou Iraku, nie je to cudzie teleso. Kresťania boli v tejto zemi ešte pred utvorením moderného štátu. Kresťania sú súčasťou tejto zeme“, zdôraznil P. Cassar, a doplnil: „Je veľká škoda, že sa táto krajina vyprázdnila od kresťanskej populácie. Kto ostal, ostal, pretože sa tak rozhodol, alebo nemal prostriedky a kontakty, aby mohol odísť. Myslím na všetkých, ktorí sú v exile v Jordánsku, v Turecku alebo v Libanone: nezabudlo sa tu v Iraku na nich.“

V Qaraqoshi, meste s kresťanskou väčšinou zničenom ISISom, sa radosť miešala s pochybnosťami: „Miestny zodpovedný z JRS, Fadi Yabbo, mi povedal, že by si nikdy nebol predstavil, žeby Pápež mohol prísť a navštíviť toto malé mesto. Otče, povedal, nevieš si predstaviť, že to pre mňa a pre všetkých týchto ľudí znamená viac než Kvetná nedeľa, najväčší sviatok pre kresťanov sýrsko katolického obradu, kedy celé mesto vychádza na ulicu s olivovými ratolesťami a urobí veľký sprievod. Keď prišiel Pápež František bolo to akoby nás navštívil sám Ježiš, veľká radosť, ktorú nemôžeme obsiahnuť, a ktorej plody budeme cítiť a žiť z nich aj v budúcnosti“.

Pre P. Cassaru sú najväčšie výzvy, ktorým čelia spojené s dramatickou situáciou utečencov. Pápež v kázni povedal, že sú utrpenia viditeľné aj neviditeľné, pretože je veľa ľudí, ktorí ešte trpia, hlavne psychicky z dôvodu vysídlenia, straty majetku, alebo videli, ako pred ich očami zabíjajú ich príbuzných, a to nielen zo strany ISIS, ale tiež počas atentátov napríklad na katedrálu sýrskeho obradu, ktorú v Bagdade navštívil František prvý deň svojej návštevy.

Pápež navštívil aj mesto Šarya, kde JRS sprevádza vysídlených jazídov: „s ďalšími spolubratmi, ktorí pôsobia v Bejrúte spolu s provinciálom Blízkeho východu P. Michaelom Zammitom SJ, sme diskutovali o mnohých výzvach, ktoré existujú pre tých, ktorí prežili jazídske genocídy v Sinjare na severe Iraku v auguste 2014. Sú tu dospievajúci, deti, ženy, ktorí prežili otroctvo zo strany ISIS a boli väznení, bití, zneužívaní, dokonca cvičení na boj. Sú tu tiež takí, ktorým sa podarilo ujsť tak, že prešli cez severovýchod Sýrie do irackého Kurdistanu a teraz sú alebo v utečeneckom tábore alebo niekde inde a nachádzajú sa v neistej situácii. Tento stav trvá už sedem rokov“. P. Cassar dúfa, že bude môcť pomáhať utečencom aj na iných miestach. „Snívam o tom, že JRS bude môcť ísť do Mosulu a pomáhať pri obnove mieru. Z rôznych dôvodov, hlavne kvôli povoleniam, to zatiaľ nebolo možné“.

Pre maltského jezuitu ostáva centrálnym stále sa pýtať cez rozlišovanie: Pane, kde a ako chceš, aby ti JRS slúžilo.

Odtiaľ pochádza nádej, že semená zasiate Pápežom vzklíčia. „Dúfam, že bude väčšia otvorenosť jedných voči druhým, dúfam, že budeme môcť s ďalšími náboženstvami vykonávať spoločné iniciatívy, aby sme odpovedali na potreby najnúdznejších v tejto krajine zasiahnutej v roku 2020 dvakrát, t.j. pandémiou so všetkými ekonomickými dôsledkami a ekonomickou pohromou spôsobenou pádom cien ropy. Ľudia trpia, trpia tí, ktorým nie je vyplatená mzda, trpia tí, ktorí sú závislí od neistej každodennej práce. Preto dúfam, že budeme môcť pokračovať v iniciatívach, aby sme pomohli najbiednejším medzi nami. Dúfam, že posolstvo Pápeža o tom, že sme všetci bratia a sestry prenikne do sŕdc ľudí dobrej vôle“. P. Cassar hovorí, že polovicu svojho času a apoštolského nadšenia trávi riešením byrokratických problémov, zdôrazňuje, že úrad pre nevládne organizácie v Bagdade nahradil v týchto dňoch profil na WhatsAppe logom návštevy Pápeža. „Aj toto je gesto prijatia a otvorenosti. Pán koná v srdciach všetkých, aj mimo hraníc Cirkvi, koná tam kde sú ľudia, ktorí majú otvorené srdce. Dúfam, že táto návšteva sa dotkne sŕdc mnohých ľudí“.

Zdroj a foto: jesuits.global