Pred vyše mesiacom som mal spoločne s niekoľkými spolubratmi z komunity nášho kolégia možnosť navštíviť kaplnku Redemptoris Mater v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. Tým, že táto kaplnka v súčasnosti nie je bežne prístupná verejnosti a na jej prehliadku sme museli pomerne dlho čakať, som sa na ňu ja osobne veľmi tešil. Moja radosť bola umocnená faktom, že prehliadku kaplnky pre nás zorganizoval a osobne viedol jej autor, známy slovinský jezuita, páter Marko Rupnik SJ.
Prehliadka bola, napokon ako kaplnka samotná, monumentálna, a navyše okorenená povestnou Rupnikovou iróniou a zmyslom pre humor. V jej závere sa slovinský jezuita zastavil pri mozaike, na ktorej je zobrazená sv. Edith Steinová objímajúca horiaci ker. Osobne mám túto sväticu veľmi rád a v danom momente ma veľmi zaujala táto nezvyklá kombinácia i následná Rupnikova interpretácia tohto obrazu. Edith Steinová zobrazená s horiacim krom, v strede ktorého sa nachádza ostnatý drôt evokujúci Auschwitz, objíma na tejto mozaike plameň, ktorý pre ňu predstavuje miesto, v ktorom sa jej rovnako ako Mojžišovi v horiacom kre zjavuje Boh. Takýmto spôsobom podľa slovinského jezuitu predstavuje symbol mníšstva a modlitby samotnej, ktorej vrcholom je podľa svätice schopnosť vidieť aj uprostred zla a utrpenia dobro.
Tento obraz mi vtedy hlboko utkvel v pamäti a znovu sa z nej vynoril v uplynulých dňoch prísnej rímskej karantény. Iste, iba málo kresťanov je pozvaných k mníšskemu životu. Každý kresťan by však mal byť nepochybne človekom modlitby a krásny obraz zo spomínanej mozaiky by mohol byť pre nás v neľahkých dňoch a týždňoch, ktoré nás čakajú, inšpiráciou a povzbudením.
Nepoznáme príčiny toho, čo sa deje a nemáme odpovede na množstvo oprávnených otázok a obáv. Nevieme predvídať, ako dlho to potrvá a všetci dúfame, že u nás doma na Slovensku nenastane scenár podobný tomu talianskemu. Aj napriek náročnosti týchto momentov sa však môžeme odvážiť v modlitbe vnútorne „objať“ súčasnú situáciu podobne ako Edith Steinová „objíma“ horiaci ker na mozaike v kaplnke Redemptoris Mater. Odvážiť sa objať svojím záujmom a starostlivosťou iných. Odvážiť sa vidieť v tejto situácii i množstvo dobra a solidarity, ktoré v týchto dňoch zakúšame azda všetci. Odvážiť sa dôverovať Bohu, ktorý sa nám napriek všetkému neprestáva zjavovať aj v týchto neľahkých momentoch a v chvíľach našej slabosti a strachu sa nám môže stať bližším a osobnejším než kedykoľvek predtým.
Samuel Jackanič SJ