Prisľúbenie bezpečnosti… pre ľudí dobrej vôle…
Predstavujem si toho anjela, čo vystraší bdejúcich, či zaspávajúcich pastierov. Mohutné krídla, veľké svetlo, hromový hlas… a spev… pieseň, akú jakživ nepočuli. Žiadna uspávanka, akú im spievali mamy. Ani svadobná pieseň, keď už si hostia upijú. Hlas z neba. Anjel. Melódia nad všetky iné, aké dosiaľ počuli. A prisľúbenie, akého sa im dosiaľ nedostalo. Možno poznali Písma. A prisľúbenie prorokov. Ale na vlastné oči, takto zblízka, od anjela… nič iné, nič podobné dosiaľ nezažili.
A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle… (Lk2,14). Kto by neveril? Kto by nechcel veriť?
A potom príde Herodes. A Judáš. A ďalší, im podobní… a pokoj, prisľúbenie bezpečnosti, ostáva iba na perách anjelov (ak vôbec nejaké mali). Pieseň doznela a svet sa vráti do svojich vychodených koľají.
Sú muži a ženy, čo dobrú vôľu nemajú. Poznáme ich. Stretávame. A svet je ich plný. Rovnako ako tých, čo dobrou vôľou zachraňujú životy. Slovom i podanou rukou. Úsmevom i tichom. Žijú akoby v ohrade, kde plotom sú tí, čo nie sú ako oni… slučka z ľudí bez dobrej vôle.
A pokoj na zemi je iba ilúzia, ktorej by všetci veriť chceli, ale už dávno neveria.
Vari anjel na nebi klamal?

Bolo by trúfalé nazvať anjela klamárom. Rovnako toho, čo ho poslal. Ale nie každý ma odvahu priznať, že anjela nepochopil. Že nečíta pomedzi riadky. Že sa mu nedíva do očí a nepýta, aby vysvetlil, čo už raz zaznelo.
Túžba po pokoji je ukrytá v každom človeku. V každom ľudskom srdci.
Lenže pokoj, to nie je pohodlný život ani bezbolestné ráno, ani neprebdená noc. Pokoj to nie je telo bez jaziev, nebo bez búrok, ani slnko, čo svoje škvrny ukrýva. Pokoj je v srdci, aj keď telo horí v plameňoch. Pokoj je na duši, aj keď telo chradne pod ťarchou davu, čo ho tlačí ku stene.
Pokoj je pochopenie, čo znamená Bohu sláva na výsostiach. Dívať sa na ňu. Obdivovať ju. Chváliť ju. Dotýkať sa jej a túžiť po nej. Pokoj je Božia sláva, čo si nájde svoj domov v srdci človeka, hoc telo kráča vyhnanstvom tohto sveta.
A potom ani ten Herodes, ani Judáš, nemôžu zničiť zlou vôľou tých, čo sa v dobrej vôli utiekajú k Božej sláve.
Pavol to vyjadril najlepšie: Veď tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré… (Rim 8, 28).

Zamyslenie pripravil Dávid Jackanič.