V utorok, 5. apríla, sa spolubratia zo Spoločnosti Ježišovej, rodina, priatelia, kňazi, rehoľníci a široká verejnosť prišli rozlúčiť do Bratislavy a Ivanky pri Dunaji s P. Viliamom Karľom SJ, ktorý zomrel 31. marca 2022 v Bratislave.
Zádušnej sv. omši v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, ktorá bola spojená s pohrebnými obradmi, predsedal Provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku P. Jozef Šofranko SJ.
V homílii sa prítomným prihovoril P. Rudolf Uher SJ, ktorý okrem iného povedal:
„Je dôležité naučiť sa umeniu čakať na Pána, povzbudzuje nás pápež František, očakávať ho poslušne, s dôverou, uchovávajú najmä vo chvíľach skúšky ticho plné nádeje. Takto sa človek pripravuje na najväčšiu skúšku, na smrť. No najprv sú chvíľkové skúšky, je to kríž, ktorý teraz máme, a skrze ktorý prosíme Pána o milosť, aby sme vedeli čakať na jeho spásu. Zoči voči ťažkostiam a problémom života je náročné mať trpezlivosť a zostať pokojnými. Kto je v bolesti úzko spätý s Pánom vidí ako odkrýva utrpenie, otvára ho, premieňa ho na dvere, cez ktoré vchádza nádej. To je veľkonočná skúsenosť, bolestný prechod, ktorý nás otvára životu. Z tmy nám opäť prichádza svetlo. Na našej životnej ceste, po ktorej kráčame potrebujeme svetlo, aby sme nezablúdili a tie svetlá sú práve Ježišove blahoslavenstvá“.
„Ďakujeme ti Pane Ježišu za dar, ktorý sme od teba dostali v osobe Pátra Viliama Karľu, ďakujeme ti za dar jeho šľachetného života, nezabudnuteľného ľudského charakteru, veľkodušnej služby Bohu a ľuďom a za všetky dobrodenia, ktoré si nám cez neho preukázal“.
„Drahý Vilko, ďakujeme ti za tvoje vzácne svedectvo kresťanského, kňazského a rehoľného života, za tvoju vernosť Bohu, cirkvi a Spoločnosti Ježišovej. Za tvoje vnímavé srdce voči Bohu a voči človeku. Za tvoje láskou naplnené zasväcovanie do teológie keď si nám odovzdával tvoje vedomosti, ale aj kus seba samého, hlbokú duchovnú radosť tvojho dobrotivého srdca. Že si otváral svoje vnútro a nechal ho tvorivo vyžarovať na okolie, že si dovoľoval Bohu prichádzať k ľuďom skrze teba. Rozdával si okolo seba Božiu radosť, aj Boží humor a Boží pokoj. Bol si kňazom eucharistie, poslom milosrdenstva a zmierenia“.
Na konci sv. omše sa všetkým prítomným prihovorili P. provinciál Jozef Šofranko SJ, z ktorého úst zazneli tieto krásne slová:
„Začal slovami, ktoré povedal Páter Viliam hľadiac na kríž v jeho izbe v Ivanke pri Dunaji pár dní pred tým ako bol naposledy hospitalizovaný v nemocnici: „Je jednoduchšie hovoriť o nasledovaní Krista ako ho v skutočnosti nasledovať“. Ťažké, povedal po chvíli, ale som vďačný, že môžem byť s Ním. Všetko toto obetujem s veľkou vďakou za Spoločnosť Ježišovu a za každého spolubrata. Som jej vďačný za všetko“.
Páter provinciál sa na záver poďakoval dobrému Bohu za Pátra Viliama, že bol tým, ktorý svedčil o Kristovi, tak v zdravý a ešte viac v chorobe, že ukázal ako sa jezuita pripravuje na stretnutie s Pánom.
Vyjadril tiež veľkú vďaku jeho sestre Tonke, ktorá s ním bolo do posledných chvíľ a tiež sestrám z kongregácie dcér sv. Františka, ktoré sa o neho neúnavne starali a tiež spolubratom z komunity v Ivanke pri Dunaji. Nakoniec poďakoval aj lekárom, ktorý k nemu nepristupovali len z profesionálneho hľadiska, ale v prvom rade z toho ľudského. Úplne na záver poďakoval všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť s Pátrom Viliamom“.
Po sv. omši nasledovali pohrebné obrady na cintoríne v Ivanke pri Dunaji, ktoré viedol P. Provinciál. Telesné ostatky Pátra Viliama Karľu SJ boli napokon uložené na miestnom cintoríne.
Informoval a foto: Peter Buša SJ
