V septembri sme si pripomenuli desiate výročie náhlej smrti P. Petra Bujka SJ, ktorého si Pán povolal 3.9.2013. P. Bujko bol vyhľadávaným exercitátorom a duchovným sprievodcom. Hneď od svojej vysviacky pôsobil v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove, kde jeho hlavnou náplňou bolo dávanie duchovných cvičení. V duchovných cvičeniach sprevádzal mnoho ľudí, ako zasvätených tak ja laikov, rozbehol tiež dávanie duchovných cvičení v každodennom živote, aj online formou.
V úvode ku knihe Bože, ty si môj Boh Páter Bujko o duchovných cvičeniach hovorí toto: „Cieľom duchovných cvičení je spoznať a zbaviť sa toho, čo nám nedovoľuje žiť v plnosti, hľadať a nachádzať Božiu vôľu pre svoj život; hľadať, aký plán má Boh pre náš život, a rozhodnúť sa ho realizovať. Pomocou duchovných cvičení môže človek usporiadať svoje vzťahy, vzťah k sebe samému, k Bohu a k ostatným stvoreniam. Duchovné cvičenia môžu byť pre každého človeka hlbokou skúsenosťou Božej lásky, predovšetkým cez skúsenosť nesmierneho Božieho milosrdenstva a odpustenia, časom uzdravenia a duchovného posilnenia“.
V kontexte týchto slov by sme vám radi ponúkli výber z duchovných cvičení P. Petra Bujka, ktoré pripravil roku 2012. Nech sú pre vás tieto texty obohatením vášho duchovného života.
Pred Božím pohľadom
Skôr než začne exercitant meditovať alebo akokoľvek inak sa modliť, sv. Ignác ho v Duchovných cvičeniach pozýva, aby chvíľku uvažoval nad tým, „ako sa Boh, náš Pán, díva na mňa“ (DC 75). Je to pozvanie vstúpiť do Božej prítomnosti, nechať na sebe spočinúť Boží pohľad. Zastavme sa pred týmto Božím pohľadom. Skúsme chvíľu vnímať, čo sa deje v našom vnútri. Ako sa cítime pred týmto Božím pohľadom? Sú to príjemné pocity, ako v spoločnosti niekoho, o kom vieme, že nás prijíma a miluje? Alebo prežívame skôr znepokojenie a zneistenie?
Generál Spoločnosti Ježišovej Adolfo Nicolás charakterizoval modlitbu ako spočinutie v Bohu, ako reflektovanie svojho života pred Bohom, ako život pred Bohom a jeho pohľadom. V tejto modlitbe v krátkosti reflektujme – vo svetle Božieho slova a pred Božím pohľadom – svoj život. Odhaľujme Božie milostivé pôsobenie a jeho neustálu milujúcu prítomnosť vo všetkých etapách nášho života.
Biblický text
„A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla – a je to štyridsať rokov. Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho. Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a jazier, ktoré vyvierajú na rovine aj po vrchoch…“ (Dt 8, 2-8)
Prosba
Prosím o schopnosť žiť v dôvere a vďačnosti pred Božím pohľadom.
Z Ignácovho života
„Do dvadsiateho šiesteho roku svojho veku som sa oddával svetským márnostiam a mojou najobľúbenejšou záľubou bolo cvičenie so zbraňou s veľkou a márnivou túžbou získať si česť. Keď som bol v istej pevnosti, ktorú dobýjali Francúzi a keď všetci mienili vzdať sa, aby si zachránili životy, pretože jasne videli, že sa neubránia, vtedy som predložil veliteľovi pevnosti toľko dôvodov, že som ho presvedčil k obrane aj napriek protichodným mienkam všetkých rytierov, ktorí povzbudení mojou neohrozenosťou a zmužilosťou znova nadobudli odvahu.
Keď nadišiel deň očakávaného útoku, vyspovedal som sa jednému zo svojich spoluvojakov. Útok trval už dosť dlhý čas, keď ma zasiahla guľa do nohy a úplne mi ju roztrieštila; aj druhú nohu som mal ťažko zranenú, pretože guľa prešla cez obidve nohy. Môj stav sa zhoršil. Nemohol som jesť a okrem toho sa prejavili aj iné náznaky, ktoré zvyčajne poukazujú na blížiacu sa smrť.
Na sviatok sv. Jána mi radili, aby som sa vyspovedal, lebo lekári mali veľmi slabú nádej na moje uzdravenie. Prijal som teda sviatosti. V predvečer sviatku sv. Petra a Pavla lekári vyhlásili, že ak sa do polnoci nebudem cítiť lepšie, možno ma pokladať za mŕtveho. (Bol som ctiteľom sv. Petra a tak náš Pán chcel, že som sa začal práve o polnoci lepšie cítiť.) Môj stav sa natoľko zlepšil, že o niekoľko dní už mohli usúdiť, že som mimo nebezpečenstva smrti.“ (Rozhovory pútnika 1, 3)
Niekoľko otázok na reflexiu
- Kde sa vnútorne nachádzam v tomto období svojho života?
- Ktoré úseky môjho života pokladám spätne za najväčšie požehnanie?
- Čom mi hovorí spätný pohľad na môj život?
Záverečná modlitba
Vždy znova prijímam seba z Tvojej ruky. To je moja pravda a moja radosť. Vždy znova sa upiera Tvoj pohľad na mňa a žijem z Tvojho pohľadu. Ty si môj Stvoriteľ a moja spása. Nauč ma v tichu Tvojej prítomnosti porozumieť tajomstvu, že som. Že som skrze Teba a pred tebou a pre Teba. (Romano Guardini)
Niekoľko užitočných pravidiel k modlitbe
Miesto na modlitbu: Na začiatku sa rozhodni kde chceš stráviť čas modlitby. Môže to byť blízky kostol, kaplnka, tvoja izba, alebo akékoľvek miesto kde sa môžeš na chvíľku stíšiť a zastaviť. Ak sa chceš modliť doma, môžeš si vytvoriť tichý a pohodlný modlitebný kútik s obrazom alebo ikonou, sviečkou.
Pred cvičením: Pohodlne sa usaď na mieste, ktoré si si vybral/a. Na chvíľku zatvor oči a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchni. Chvíľu počúvaj svoj dych, alebo tlkot srdca. To ťa vnútorne upokojí. Uvedom si, že Boh teraz prichádza k tebe a je v tvojom srdci. Odovzdaj mu svoju modlitbu a popros ho, aby ťa viedol svojim Svätým Duchom. Na cvičenie si vyhraď 15-30 minút, záleží na tebe pre aký čas sa rozhodneš, no čas, ktorý si stanovíš neskracuj ani nepredlžuj.
Po cvičení: zastav sa na krátku chvíľku a pouvažuj nad týmito otázkami: Čo si cítili/a počas cvičenia? Čo ti to hovorilo o tebe? Čo chceš urobiť ďalej?
Dve rady: Predtým, ako začneš robiť cvičenie, zastav sa a prečítaj si ho, o čom je, ako ho najlepšie vykonať, ako ho čo najhlbšie prežiť. Cvičenia je možné absolvovať veľmi povrchne a ničoho sa nedotknúť. Duchovné cvičenia nefungujú na základe princípu urob a je po všetkom. Ovocie, ktoré očakávaš, sa v tebe zrodí praktizovaním cvičení, pokračovaním v modlitbe deň čo deň. Takto sa mení srdce. Preto by bolo dobré sa k niektorým cvičeniam z času na čas vrátiť.
