Úmysel Svätého Otca v Apoštoláte modlitby sa v októbri zameriava na rozvíjanie ovocia synody:

Modlime sa, aby si Cirkev naďalej a v každom smere udržiavala synodálny štýl v duchu spoločnej zodpovednosti. Aby podporovala spoluúčasť, spoločenstvo a spoločnú misiu kňazov, rehoľníkov i laikov.

Synoda o synodalite v októbri vrcholí. Niektorým možno aj dobre padne, že sa to nebude ťahať donekonečna a procesu troch rokov 2021 – 2024 sa dá nejaká bodka. V skutočnosti by však nemalo ísť o bodku, ale o dvojbodku. Čo bude nasledovať za ňou? To závisí od konkrétnych okolností a od našej spolupráce s Duchom Svätým.

Keď hovoríme o synodálnom štýle, prvé štyri písmená sú rovnaké: spoluzodpovednosť, spoluúčasť, spoločenstvo, spoločná misia… Všimnime si, čo hovorí pápež František:

„Cesta, ktorú Boh ukazuje Cirkvi, je práve cesta intenzívnejšieho a konkrétnejšieho prežívania spoločenstva a spoločného kráčania. Pozýva ju, aby prekonala autonómne spôsoby konania alebo paralelné dráhy, ktoré sa nikdy nestretnú: klérus oddelený od laikov, zasvätené osoby oddelené od kléru a veriacich, intelektuálna viera určitých elít oddelená od ľudovej viery, Rímska kúria oddelená od partikulárnych cirkví, biskupi oddelení od kňazov, mladí ľudia oddelení od starších, manželia a rodiny málo zapojení do života spoločenstva, charizmatické hnutia oddelené od farností a tak ďalej. Toto je v súčasnosti najvážnejšie pokušenie. (Príhovor kongresu Dikastéria pre laikov, rodinu a život, 18. feb. 2023)

Svätý Otec realisticky pokračuje:

„Pred Cirkvou je ešte dlhá cesta, aby žila ako jedno telo, ako pravý ľud, zjednotený jednou vierou v Krista Spasiteľa, oživovaný tým istým posväcujúcim Duchom a zameraný na to isté poslanie ohlasovať milosrdnú lásku Boha Otca. Tento posledný aspekt je rozhodujúci: ľud zjednotený v misii… Synodalita nachádza svoj zdroj a konečný cieľ v misii: rodí sa z misie a je zameraná na misiu.

Spomeňte si na začiatky, keď Ježiš posiela apoštolov a všetci sa vracajú šťastní, pretože démoni „od nich utekali“: práve misia priniesla tento pocit cirkevnosti. Zdieľanie misie totiž zbližuje pastierov a laikov, vytvára spoločenstvo úmyslov, prejavuje komplementárnosť rôznych chariziem, a preto vo všetkých vzbudzuje túžbu kráčať spoločne.“ (tamže)

Štýlu sa učíme postupne

Krásnou ukážkou, ako funguje synodalita, bolo nedávne blahorečenie Jána Havlíka. Na celom procese i na príprave slávnosti v Šaštíne sa podieľali spoločenstvá i jednotlivci, hierarchia i laici. Bol to veľký orchester darov, talentov a chariziem. Na mnohých miestach v Cirkvi synoda posilnila a podnietila tento štýl.

Synoda na mnohých miestach v Cirkvi posilnila a podnietila štýl charakteristický spoluúčasťou. Ukázala však, že osvojiť si tento štýl sa nedá automaticky či podľa šablóny. Ten štýl sa má stať rýdzim, opravdivým. Synodálny štýl je umenie, v ktorom sa treba postupne zdokonaľovať. Iniciatíva jednotlivcov je dôležitá, ale pre synodálny štýl sú potrebné aj ďalšie prvky, aby nastala harmonická súčinnosť kňazov, rehoľníkov aj laikov.

Učiť sa treba aj na chybách. V jednej farnosti napr. skupina laikov iniciatívne navrhla pozvať zvonka istého rehoľníka, ktorý by farníkom ponúkol školu modlitby. Nápad bol však daný do pléna bez porady s duchovným správcom farnosti, čo spôsobilo šum: prečo ste najprv neoslovili nás, domácich kňazov?

Pre spoločnú misiu je významná aj spoluúčasť chariziem. Nejedna rehoľa bola v minulosti zvyknutá „kopať sama za seba“. Paradoxne, na Slovensku práve tvrdé pomery náboženskej neslobody prinútili rehole k spolupráci. Rehoľníci rozličných chariziem sa zoznámili v žalároch a pracovných táboroch a vznikli medzi nimi priateľské vzťahy, ktoré sú dnes prínosom pre celú Cirkev.

Metóda duchovnej konverzácie

Synoda o synodalite je v Cirkvi výnimočná, lebo sa týka samotnej metódy práce synody. Metóda, ktorú si synodálni otcovia osvojili, sa nazýva „konverzácia v Duchu Svätom“. Funguje formou načúvania a rozlišovania v spojení s Duchom Svätým. Je výsledkom Božieho pôsobenia a vzájomnej spolupráce služieb a chariziem v Cirkvi.

Prejdime si v skratke, čo všetko sa už na tejto predĺženej synode udialo. Slávnostné otvorenie v októbri 2021 bolo štartom do troch fáz. Prvou, v období 2021 až 2023, bola konzultácia celého Božieho ľudu a rozlišovanie na diecéznej, národnej a kontinentálnej úrovni. Druhou fázou je spoločné rozlišovanie pastierov Cirkvi na októbrových zasadnutiach vo Vatikáne v rokoch 2023 a 2024. Medzičasom pracovali experti, študijné a pracovné skupiny. Na terajšom októbrovom zhromaždení v Ríme biskupi zhrnú výsledky a predložia ich pápežovi, aby ako „Služobník jednoty“ urobil uzáver. Zvyčajne tak robí vo forme pápežského listu, posynodálnej apoštolskej exhortácie.

Treťou fázou bude uplatnenie výsledkov synody do praxe. Túto realizačnú fázu pápež František  samostatne vyčlenil v roku 2018 apoštolskou konštitúciou Episcopalis communio, keď nanovo zadefinoval úlohu Synody biskupov, ustanovenej v roku 1965 sv. Pavlom VI.

Vytrvať v pohybe

Synoda nemá zostať uzavretou kapitolou, splnenou domácou úlohou či vytlačeným dokumentom. Synoda má byť spoločným kráčaním, ktoré pokračuje. Spoločenstvo, participácia a misia ako kľúčové slová podnietili uvažovanie, výmenu pohľadov a dialóg v nejednej farnosti a diecéze, v miestnej cirkvi na Slovensku i v kontinentálnom kontexte Európy. Cieľom je udržať dlhodobý proces, ktorý sa touto synodou dal do pohybu, vnútorne posilniť spoločenstvo Cirkvi, aby lepšie plnila svoje poslanie byť Božím nástrojom pre súčasný svet. Cieľom je plnšia spolupráca a spoluzodpovednosť členov Cirkvi v misii.

Synodou sme si vyčistili okuliare, aby sme videli, v čom nám treba posilniť synodalitu. Podľa miestnych podmienok to môže znamenať misijnejší štýl služby kňazov, spevňovanie spolupráce medzi spoločenstvami vo farnosti, živšie zapojenie chariziem rehoľných spoločenstiev do spoločnej misie Cirkvi, aktívnejšiu účasť laikov s docenením ich špecifických schopností, napr. väčšie docenenie pohľadu žien pri tvorbe rozhodnutí.

Vždy sa to však bude týkať spolupráce. Schopnosť pracovať spoločne je prejav zrelosti a dlhodobého pohľadu. Individualizmus miestami možno vedie k mimoriadnym výkonom, ale nie je budovaním domu na skale. Môže poškodiť dlhodobý rozvoj spoločenstva.

Aby sa u nás synodálny štýl zakorenil ako trvalá charakteristika, ako plodonosné podhubie Cirkvi, je potrebné udržať si neustále spojenie s Duchom Svätým. Modlitba a rozlišovanie pod jeho vedením je podmienkou úspešnosti synody. Svätý Otec nás preto cez Apoštolát modlitby pozýva modliť sa na tento úmysel práve v októbri, keď bude záverečné synodálne zasadanie vo Vatikáne.

Apoštolát modlitby má v každej krajine aj úmysel zvolený miestnymi biskupmi. Slovenskí biskupi v októbri pozývajú modliť sa za charakterovú výchovu mládeže:

Aby naše školy pomáhali žiakom a študentom rásť nielen vo vedomostiach, ale aj v zušľachťovaní charakteru.

Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby

(Foto: Vatican Media)