Spoločnosť Ježišova a „ignaciánska rodina“ na celom svete vstúpila, 20. mája 2021 do slávenia Jubilejného ignaciánskeho roku, v ktorom si pripomína 500. výročie od zranenia sv. Ignáca v boji pri Pamplone, ku ktorému došlo 20. mája 1521. Toto zranenie a následná rekonvalescencia boli dôležitými udalosťami v živote sv. Ignáca, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej, lebo dali podnet ku jeho duchovnej konverzii, počas ktorej ho Duch Svätý viedol bližšie ku Kristovi. Vrcholom tohto Jubilejného roku bol 12. marec 2022, kedy si Cirkev pripomenula 400. výročie kanonizácie sv. Ignáca, sv. Františka Xaverského, ako aj sv. Terézie od Ježiša, sv. Izidora z Madridu (Labradora) a sv. Filipa Neriho. Jubilejný ignaciánsky rok bude zavŕšený na slávnosť sv. Ignáca 31. júla 2022.
Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej Arturo Sosa SJ vo svojom oficiálnom liste celej Spoločnosti, ktorým vyhlasuje spomínaný Jubilejný rok, napísal, že je jeho túžbou, „aby v centre našej pozornosti počas tohto Ignaciánskeho roka, zaznievalo volanie, aby sme Pánovi, inšpirovaní osobnou skúsenosťou Ignáca, umožnili pracovať na našom obrátení“.
Mottom Jubilejného ignaciánskeho roku je „vidieť všetky veci novým spôsobom v Kristovi“. V centre Jubilejného roku nie sú pompézne oslavy, ale snaha o vlastnú obnovu Spoločnosti Ježišovej v Kristovi. Páter Arturo Sosa SJ vyzýva jezuitov k návratu ku svojim prameňom: „Spoločnosť Ježišova vychádza vo svojej podstate z Ignácových skúseností, ktoré si v Ignaciánskom roku (2021‒2022) pripomenieme. Dáva nám to dobrú príležitosť na to, aby sme spoznali naše duchovné korene, duchovný prameň, ktorý nás tak rozličnými spôsobmi a na mnohých miestach živí a udržuje“.
Primárnym duchovným prameňom Spoločnosti Ježišovej sú Duchovné cvičenia. V nich v dvadsiatom treťom článku nachádzame tzv. Princíp a fundament alebo vedúcu zásadu a základnú pravdu. Hovorí nasledovné: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu; a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený“.
Pre dnešného človeka je prirodzeným a privilegovaným miestom chvály, oslavy a služby Bohu liturgické slávenie, najmä Eucharistia. „Jezuiti však boli dlho považovaní za lepších v službe ako v oslave a uctievaní, prinajmenšom ak ide o oficiálne verejné slávenia Cirkvi.“ Pôvodné rehoľné pravidlá od jezuitov dokonca žiadali vypustenie spievanej chórovej modlitby a striedmosť i jednoduchosť pri liturgických sláveniach. Prečo videli jezuiti priestor pre oslavu Boha skôr v službe blížnym ako v pompéznych liturgických sláveniach 16. storočia porozumieme, ak nazrieme do dejín liturgie, kedy sa formovala a rozvíjala Spoločnosť Ježišova. Celý článok
Autor článku: P. Vlastimil Dufka SJ
Foto: archív SJ
