Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámal, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19, 31 – 37)
Ježišova smrť na kríži bola prejavom nielen ľudskej zloby a hriechu, ale aj Ježišovej lásky do krajnosti, ako ju zjavil už vo večeradle, pri umývaní nôh svojim učeníkom. Umývaním nôh, službou otroka, Ježiš vyjadril ako nesmierne miluje človeka, a zároveň, ako ho máme nasledovať v nezištnej službe voči druhému. Svoju lásku vyjadril aj v obetovaní seba samého v daroch chleba a vína, ktoré predchádzali jeho obetu na kríži. Obetou vlastného tela potvrdil svoju lásku, ktorú prejavoval počas verejného účinkovania. Jej symbolom je pre nás Ježišovo srdce, ktoré bolo na kríži prebodnuté kopiou a vyšla z neho krv a voda.
Dejiny Božieho zjavenia ako ich zachytáva Sväté písmo by sme mohli čítať ako príbeh lásky, v ktorom Boh odhaľuje tajomstvá svojho srdca a usiluje sa získať srdce človeka. Boh si vo svojom Synovi dáva prebodnúť svoje srdce, aby človek spoznal ako veľmi ho miluje a čo všetko je schopný pre neho urobiť.
V biblickej reči je srdce sídlom vnútorného života, sídlom myšlienok, vôľových skutkov. Srdce je miesto stretnutia Boha a človeka čo sa naplno realizuje v Božskom Srdci Ježiša Krista. Srdce nemožno definovať, myslí sa ním celý človek, tajomstvo jeho života. Je to bod kde sa človek dotýka Boha, miesto rozhodnutí človeka. Srdce je symbolom lásky a láska je hlavnou charakteristikou Ježišovej osoby.
Boh má Srdce a zjavuje nám svoju lásku cez tajomstvo svojho Srdca. Večné Slovo sa dalo na dobrodružstvo ľudského srdca. Ak má Ježiš ľudské srdce, znamená to, že cíti ako človek.
Evanjelisti hovoria, že Ježišovo srdce bolo rozochvené a pohnuté bolesťou, súcitom keď videlo biedu a utrpenie človeka. Ježiš zjavoval a preukazoval ľuďom Otcovu lásku. Túto lásku ľudia prežívali v Ježišovej blízkosti, lásku milostivú, dobrotivú, dávajúcu nádej, lásku ktorá uzdravuje skrúšené srdce. Ježišovo srdce bolo naplnené najvznešenejšími a najvrúcnejšími citmi vo vzťahu k človeku. Cez jeho srdce pretieklo more bolestí nielen v Getsemanskej záhrade, ale aj počas jeho verejného účinkovania. Ježiš neprešiel len krížovú cestu fyzického mučenia, bičovania, ťarchy kríža, ale aj psychickú bolesť úzkosti, smútku, ktorá prenikla jeho srdce dávno predtým ako vykročil na cestu s krížom na Golgotu. V momentoch odmietania, nepochopenia, keď ho označovali za blázna, posadnutého zlým duchom, keď ho opúšťali zástupy aj učeníci, keď zostal opustený, keď ho zradili a zapreli, jeho srdce prenikla bolesť, jeho srdce však neprestalo milovať.
Keď kontemplujeme ranu v Ježišovom boku, ktorou prenikla kopija až do jeho srdca, uvedomujeme si, že každý z nás má v tomto srdci svoje miesto. Každý z nás je milovaným Ježišovým učeníkom, ktorý môže spočívať na Ježišovom srdcia a počúvať jeho tlkot. Počúvaj ako toto srdce bije aj pre teba.
Ukáž nám, prosím, milovaný Spasiteľ, keď klopeme, aby sme ťa poznali a iba teba milovali, teba jediného milovali, jedine po tebe túžili, o tebe jedinom vo dne v noci rozjímali a stále o tebe premýšľali. Roznieť v nás toľko svojej lásky, koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska k tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k tebe, aby všetky naše zmysly naplnila láska k tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby nebolo v našom ovzduší, na tejto zemi a v našom mori toľko vody, koľko by dokázalo túto lásku v nás vyhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia.“ Aby sa to aj v nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán, Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov. Amen. (Z Poučení svätého opáta Kolumbána)
Spracované podľa knihy: Peter Bujko SJ, Pane, ty vieš všetko… Dobrá kniha, 2013
„Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, ktoré nič nešetrilo, ba aj samé seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku,“ povedal Ježiš, keď v roku 1675 zjavil sv. Margite Márii Alacoque svoje Božské Srdce.
On Ti chce pomôcť aj vo Tvojich problémoch, útrapách, samote … Jeho Srdce prijme každú Tvoju prosbu, vylieči každú ranu, ukojí najväčšiu bolesť. Stačí, keď sa k Nemu obrátiš …
Pán Ježiš cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva 12 prísľubení tým, ktorí si zbožne uctievajú Jeho Srdce:
1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
2. Ich rodinám udelím pokoj.
3. Vo všetkých protivenstvách ich poteším.
4. V živote, ale najmä pri smrti, im budem istou ochranou.
5. Každé ich podujatie hojne požehnám.
6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci prameň a nekonečné more milosrdenstva.
7. Vlažné duše sa stanú horlivými.
8. Horlivé duše obsiahnu rýchlo veľkú dokonalosť.
9. Požehnám domy, v ktorých si obraz môjho Srdcia zavesia a uctia.
10. Kňazom dám milosť, aby obrátili i najzatrvrdlejšie srdcia.
11. Mená tých, čo túto pobožnosť rozširujú, budú zapísané budú do môjho Srdca a nikdy nebudú z neho vytreté.
12. „Z prekypujúceho milosrdenstva svojho Srdca sľubujem ti, že jeho všemohúca láska udelí milosť konečného pokánia všetkým tým, ktorí budú prijímať v prvé piatky deväť mesiacov za sebou – že neumrú v mojej nemilosti, ani bez prijatia ich sviatostí; lebo moje Božské Srdce stane sa im bezpečným útulkom v ostatnej chvíli.“
Zdroj: www.bozskesrdce.sk
