V encyklike Laudato Sì nám pápež František pripomína, že všetky ľudské bytosti majú spoločnú zodpovednosť starať sa o stvorenie, ktoré mnohí ľudia považujú za „matku zem“. „Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. (…) Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá ‚vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach‘ (Rim 8,22).“
Poškodenie zeme je ublížením tým najzraniteľnejším, akými sú domorodí obyvatelia, farmári, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy, a obyvatelia mestských periférií. Zničenie životného prostredia spôsobené dominantným ekonomickým systémom škodí viacerým generáciám: nielenže sa dotýka tých, čo bývajú na zemi, osobitne najmladších, ale podmieňuje a ohrozuje aj život budúcich generácií.
Pri uvažovaní, kto sme a aké prostriedky máme, sme sa rozhodli spolupracovať s inými na budovaní alternatívnych modelov života, ktoré sú založené na rešpektovaní stvorenia a na udržateľnom rozvoji schopnom produkovať dobrá, ktoré, ak sa spravodlivo rozdelia, zaručujú slušný život pre všetky ľudské bytosti na našej planéte. Nadčasové zachovanie podmienok pre život na našej planéte je ľudskou povinnosťou, ktorá je eticky a duchovne nesmierne dôležitá. Naša spolupráca by mala zahŕňať ako účasť na snahách do hĺbky analyzovať problémy, tak aj podporu reflexie a rozlišovania, čo nás bude viesť k rozhodnutiam, ktoré pomáhajú zahojiť už spôsobené rany voči krehkej ekologickej rovnováhe. Osobitne máme obavy o oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre udržanie život umožňujúcej prirodzenej rovnováhy, ako napríklad oblasť Amazónie, povodí riek v Kongu, Indii a Indonézii a rovnako rozľahlé otvorené moria. Starostlivosť o prírodu je forma opravdivého uctievania Božieho stvoriteľského konania. Na to, aby sa zamedzilo ďalšie poškodzovanie, rovnako aj na zmenu životného štýlu, aby sa dobrá stvorenia využívali pre blaho všetkých, sú nevyhnutné dôležité rozhodnutia. Chceme byť aktívne prítomní v tomto procese.
Laudato Sì nám všetkým pripomína, že „základný postoj sebatranscendencie, ktorý rozbíja izolované a egocentrické vedomie, je koreňom, ktorý umožňuje starostlivosť o druhých a o životné prostredie a z ktorého vyrastá morálna reakcia, nevyhnutná na uvažovanie o dosahu, ktorý má každý čin a každé osobné rozhodnutie na naše okolie“. Z toho logicky vyplýva, že kresťania potrebujú „ekologickú konverziu, ktorá vedie k tomu, že umožníme, aby sa vo vzťahoch so svetom, ktorý nás obklopuje, prejavili všetky dôsledky nášho stretnutia s Ježišom. Povolanie strážiť Božie dielo je podstatnou súčasťou cnostného života.“
Je preto potrebné vystúpiť zo seba samého a láskyplne sa starať o všetko, čo je dobré pre druhých. Model ľudského života, ktorý je zmierený so stvorením, nebude možný, ak nebudeme schopní prelomiť individualizmus a pasivitu.
Obrátenie pre nás jezuitov a našich spoločníkov v poslaní sa začína zmenou životných návykov, ktoré sú určované ekonomickým a kultúrnym systémom založeným na konzume neopodstatneného množstva dobier. Slová pápeža Františka nás povzbudzujú: „Je naozaj veľmi šľachetné vziať na seba úlohu starostlivosti o stvorenie malými každodennými skutkami a je obdivuhodné, že výchova je schopná motivovať tak, že prispeje k vytvoreniu vlastného životného štýlu.“
