Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:
Všeobecný úmysel: Za finančníkov, aby spolupracovali s vládami na regulovaní oblasti financií a tak uchránili občanov pred nebezpečenstvami.
Úmysel našich biskupov: Aby sme dobrým príkladom života šírili evanjelium vo svojom okolí.
Úvaha k všeobecnému úmyslu
109. Ekonomika zahŕňa každý technologický rozvoj s cieľom dosiahnuť zisk a nevenovať pozornosť eventuálnym negatívnym dôsledkom pre človeka. Finančníctvo udúša reálnu ekonomiku. Nezobrali sme si ponaučenie zo svetovej finančnej krízy a veľmi pomaly sa učíme zo zhoršovania životného prostredia. V niektorých kruhoch existuje presvedčenie, že súčasná ekonomika a technológia vyriešia všetky problémy životného prostredia tým istým spôsobom, akým sa v neakademickej reči tvrdí, že problémy hladu a biedy vo svete sa vyriešia jednoducho rastom trhu. Nie je to otázka ekonomických teórií, ktoré sa dnes možno nikto neodváži obhajovať, ale ich zasadenia do faktického ekonomického vývoja. Tí, ktorí to netvrdia slovami, robia tak skutkami, keď sa zdá, že sa nestarajú o správnu úroveň výroby, lepšie rozdelenie bohatstva, zodpovednú starostlivosť o životné prostredie alebo práva budúcich generácií. Svojím správaním potvrdzujú, že cieľ maximalizácie ziskov je dostačujúci. Samotný trh však nezaručuje integrálny ľudský rozvoj a sociálnu inklúziu. Medzitým tu prebieha „márnotratný a na konzum orientovaný superluxus, ktorý neprijateľným spôsobom kontrastuje s pretrvávajúcou neľudskou biedou“, pričom s dostatočnou rýchlosťou nezasahujú ekonomické inštitúcie a sociálne programy, ktoré by tým najchudobnejším umožnili pravidelný prístup k základným zdrojom. Neberú sa dostatočne do úvahy najhlbšie korene súčasných nerovností, ktoré súvisia s orientáciou, cieľmi, zmyslom a sociálnym kontextom technologického a ekonomického rastu.
189. Politika sa nesmie podriaďovať ekonomike, ktorá sa zas nesmie podriaďovať technokratickému diktátu a paradigme výkonnosti. Vzhľadom na spoločné dobro dnes nevyhnutne potrebujeme, aby cestou dialógu politika a ekonomika rozhodne slúžili životu, zvlášť ľudskému životu. Záchrana bánk za každú cenu na úkor populácie bez rozhodného odhodlania reformovať celý systém opäť potvrdzuje absolútnu nadvládu finančníctva, ktoré nemá budúcnosť a ktoré po dlhých, nákladných a zdanlivých úpravách môže plodiť iba nové krízy. Finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 bola príležitosťou na rozvoj novej ekonomiky, pozornejšej na etické princípy a na novú reguláciu špekulatívnych finančných činností a virtuálneho bohatstva. Neprišla však reakcia, ktorá by viedla k prehodnoteniu zastaraných kritérií, ktoré naďalej vládnu svetu. Výroba nie je vždy racionálna a často sa spája s premenlivými ekonomickými činiteľmi, ktoré pripisujú produktom hodnotu nezodpovedajúcu ich reálnej hodnote. To často spôsobuje nadprodukciu niektorých tovarov, čo má nežiaduci vplyv na životné prostredie, a zároveň poškodzuje mnohé regionálne ekonomiky. Finančná bublina je zvyčajne aj produktívnou bublinou. Skrátka sa nepristupuje k rozhodnému riešeniu problémov reálnej ekonomiky, umožňujúcej diverzifikáciu a skvalitnenie produkcie, adekvátne fungovanie podnikov, rozvoj malých a stredných podnikov vytvárajúcich zamestnanosť atď.
(Z Encykliky Svätého Otca Františka Laudato sí, O starostlivosti o náš spoločný domov, 24. mája 2015)
Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.
Apoštolát modlitby dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy Apoštolátu modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.
Foto: vaticannews.va
