Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:

Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:

Všeobecný úmysel: Aby sme všetci vedeli robiť odvážne rozhodnutia v prospech jednoduchého životného štýlu, šetrnému voči životnému prostrediu, a aby sme sa tešili z mládeže, ktorá si radikálne osvojila tento štýl.
Úmysel našich biskupov: Aby sa posolstvo evanjelia stávalo viditeľným v praktických činoch a živote našej spoločnosti.

Úvaha k všeobecnému úmyslu

«A Boh videl, že je to dobré» (Gn 1,25). Boží pohľad sa na začiatku Biblie s úľubou upiera na stvorenstvo. Od zeme určenej na obývanie až po vody sýtiace život, od stromov prinášajúcich ovocie až po zvieratá, ktoré obývajú spoločný dom, to všetko je drahé v očiach Boha, ktorý ponúka človeku stvorenstvo ako vzácny dar, o ktorý sa treba starať.

Žiaľ, ľudská odpoveď na dar bola poznačená hriechom, uzavretím sa do vlastnej autonómie, chamtivosťou vlastniť a využívať. Egoizmy a záujmy urobili zo stvorenstva, z miesta stretnutia a zdieľania, divadlo súperenia a sporov. Takto sa ocitlo v ohrození samotné prostredie, vec dobrá v Božích očiach sa stala v ľudských rukách vecou zneužiteľnou.

V zásade, zabudli sme, kto sme: stvorenia na Boží obraz (porov. Gn 1,27), povolané obývať ako bratia a sestry jeden spoločný dom. Neboli sme stvorení na to, aby sme boli indivíduami, ktoré povýšenecky panujú; boli sme zamýšľaní a chcení ako stred siete života tvorenej miliónmi druhov, ktoré láskyplne pripojil pre nás náš Stvoriteľ. Je čas znovuobjaviť naše povolanie Božích detí, bratov voči sebe navzájom, správcov stvorenstva. Je čas činiť pokánie a obrátiť sa, vrátiť sa ku koreňom: sme stvorenia vrúcne milované Bohom, ktorý nás vo svojej dobrote pozýva milovať život a prežívať ho v spoločenstve, spojení so stvorenstvom.

Je to príležitosť cítiť sa ešte viac zjednotení s bratmi a sestrami rôznych kresťanských vyznaní. Mám na mysli obzvlášť pravoslávnych veriacich, ktorí tento osobitný deň slávia už tridsať rokov. V kontexte tejto ekologickej krízy dotýkajúcej sa každého sa cítime tiež v hlbokom súzvuku s mužmi a ženami dobrej vôle, spoločne povolanými podporovať ochranu siete života, ktorej sme súčasťou.

Je to čas vhodný na pestovanie návyku modlitby v kontakte s prírodou, kde sa spontánne rodí vďaka voči Bohu stvoriteľovi. Svätý Bonaventúra, výrečný svedok františkánskej múdrosti, hovorieval, že stvorenstvo je prvou „knihou“, ktorú Boh otvoril pred našimi očami, aby nás cez obdivovanie jeho usporiadanej a krásnej rozmanitosti opäť priviedol k láske a chvále Stvoriteľa.

V tichosti a modlitbe môžeme počúvať symfonický hlas stvorenstva, ktorý nás vyzýva zanechať naše egocentrické uzatváranie sa, aby sme pocítili, že sme obklopení nežnosťou Otca a s radosťou sa delili o prijaté dary. V tomto zmysle môžeme povedať, že stvorenstvo, sieť života, miesto stretnutia s Pánom a medzi nami, je „Božou sociálnou sieťou“. Toto nás vedie pozdvihnúť hlas v speve vesmírnej chvály Stvoriteľa slovami Svätého písma: «Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky!» (Dan 3,76).

Toto je čas na zamyslenie sa nad našim štýlom života a nad tým, ako naše každodenné rozhodnutia ohľadom jedla, spotreby, cestovania, využívania vody, energie a ďalších materiálnych dobier, môžu byť neraz nerozvážne a škodlivé. Veľakrát sa správame k stvorenstvu ako mocipáni. Rozhodnime sa zmeniť, prijať jednoduchší a úctivejší životný štýl!

Toto je čas podujať sa na prorocké činy. Mnoho mladých ľudí po celom svete pozdvihuje svoj hlas a volá po odvážnych rozhodnutiach. Sú sklamaní primnohými nesplnenými sľubmi, záväzkami prijatými a zanedbávanými pre sebecké záujmy a pohodlnosť. Mladí ľudia nám pripomínajú, že Zem nie je vlastníctvom na mrhanie, ale dedičstvom na odovzdanie ďalej; že dúfať v zajtrajšok nie je len nejaký ušľachtilý cit, ale úloha, ktorá si vyžaduje konkrétne kroky tu a teraz. Im dlhujeme ozajstné odpovede, nie prázdne slová; skutky, nie ilúzie.

Každý veriaci kresťan, každý člen ľudskej rodiny môže prispieť ako jemná, ale jedinečná a nevyhnutná niť k utkávaniu siete života, ktorá objíma všetkých. S modlitbou a odhodlaním si osvojme výzvu a zodpovednosť v starostlivosti o stvorenie. Boh, „milovník života“ (Múd 11,26), nám dáva odvahu konať dobro bez vyčkávania, kým začne niekto iný, alebo až kým bude prineskoro.

(Posolstvo Pápeža Františka k Svetovému dňu stvorenstva, 1. septembra 2019 )

Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.

Apoštolát modlitby dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy Apoštolátu modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.

Foto: pixabay.com, vaticannews.va