Drahí priatelia Archy, milí bratia a sestry v Kristovi: Христос раждаєтся! – Kristus sa rodí!

Hoci vo chvíli, keď začínam písať tento Zimný list z Archy, je vonku -6°C, cítim teplo lásky a vďačnosti za vás, našich priateľov a anjelov. Hrejivú vďačnosť za to, že Boh, stanúc sa človekom, neodvolateľne z nás urobil svoje deti a tak sme sa všetci stali bratmi a sestrami. To teplo, že nie sme sami, máme svoju rodinu, svojich blízkych, nielen tých pokrvných ale každého, kto si ctí život ako dar. To teplo pri srdci hreje, i keď je vonku mráz. Ono vnáša nádej, aj keď dni sú krátke a tmu u nás zvýrazňujú hodiny bez svetla a dodávok elektrického prúdu. Keď však zaznie ten pozdrav Christós raždájetsja! – Slavíte jehó! zima i tma v duši miznú, lebo jeho cvengot v okamihu mení chlad na teplo a temnotu premáha lúč nádeje. Áno, tam „vonku“ je mrazivo a tma, neúprosná vojna trvá a ničí: domy, osudy, životy, ale „vnútri“ sa dnes rodí Ježiš, to Dieťa, ktoré otvára dvere do nového domova, do Nebeskej vlasti, kde už nebude miesto pre nijakú vojnu, zlo či chorobu… A preto dnes naše srdcia napĺňa teplo, hoci v mnohých rodinách popri ňom cítiť aj smútok a bolesť. Pri najkrajšej večeri v roku budú chýbať mnohí otcovia, synovia, bratia ale aj mamy, manželky, dcéry. Budú na fronte, budú na stráži, budú v službe. Niektorí z nich sa už, žiaľ, k štedrovečernému stolu fyzicky nikdy nevrátia. Naši ochrancovia, naši hrdinovia, novodobí anjeli. Kristus sa rodí, aby boli s ním.

Ostatné dva mesiace v Arche boli náročné. V novembri aj decembri pokračovali raketové útoky na elektrárne a teplárne po celej Ukrajine. Pár „príletov“ sa ušlo aj nám v Ľvove a tak sa stalo, že napr. 15. novembra sme sedeli v úkrytoch ešte 2 hodiny po tom, ako sme mali ísť domov (sirény zazneli pred treťou poobede) a 16. decembra sme na stacionáre pre zmenu nedorazili – nálet sa začal hneď ráno. Útoky na elektrárne všetkých druhov, poškodenia teplární a transformátorových staníc prinútili ukrajinských energetikov zmeniť spôsob distribúcie elektrickej energie. Nie všetkým a nie súčasne. V Ľvove je deň rozdelený na šesť 4-hodinových častí a mesto na tri zóny. V prvej 4-hodinovke má prvá zóna elektrinu, druhá môže byť odpojená alebo pripojená (podľa momentálnej situácie v celej krajine), tretia je bez elektriny. Následne je prvá zóna odpojená, druhá pripojená a tretia podľa situácie. A tak dokola. Výsledkom je, že každé miesto by malo mať elektrinu aspoň 8 hodín denne. Ale napr. mne sa už nie raz stalo, že ráno som z domu odchádzal za tmy, bol som na stacionári v inej zóne, kde práve svetlo nebolo a keď som sa večer vrátil domov, našu zónu práve odpojili. Aby prevádzky a obchody fungovali, ich majitelia zapínajú generátory. V takých chvíľach sa pešia zóna v centre mesta mení na jeden veľký bzučiaci úľ. Okrem plánovaných sú však aj havarijné vypnutia, a tak mám zatiaľ „prací rekord“ 11 hodín. Horšie je, že bez prúdu nefunguje ani kúrenie (čerpadlá) a iba na jednom stacionári máme plynový a nie elektrický sporák. A tak sme si privykli, že ani pri teplote 12°C nejdeme domov, ale pracujeme. Jedlo si nosíme z domu, teplý čaj máme z termosiek. V bytoch sme vďační za tých 15-17°C. Ale túto informáciu mám len z rozprávania, keďže my jezuiti sme si už v predstihu pre náš dom zabezpečili benzínový generátor a máme vlastný plynový kotol. Naše kúrenie teda funguje takmer nepretržite – až mávam výčitky, že ako dobre sa tu oproti niektorým mojim kolegom mám.

Zima, nedostatok svetla a PN-ky asistentov sťažovali aj našu výrobu a chod samotných stacionárov. S rôznymi peripetiami však všetky fungujú. Pokračujeme v podpore armády výrobou zákopových sviečok, viazaním maskovacích sietí, zbierkami oblečenia a pod. Dokonca aj naše pirohy už ochutnali naši obrancovia. Na Znesinňa sme na skúšku tiež prijali nového Druha, presídlenca z Charkova. Vianočné objednávky na drevené ozdoby do zahraničia presiahli naše možnosti. Aj ich posielanie je komplikované a drahé. Ale podarilo sa nám vyrobiť aspoň dostatok sviečok na 3 farské jarmoky. Skromný zisk išiel na sladkosti, aby aj tento rok prišiel sv. Mikuláš. A presne v deň jeho sviatku, pondelok 19.12. sme sa po dvoch mesiacoch všetci zišli na sv. liturgii v najväčšom gréckokatolíckom chráme na sídlisku Sychiv, aby sme sa po nej, ako jedna veľká Archa, spolu potešili, podelili novinkami zo svojich stacionárov a privítali medzi sebou sv. Mikuláša. Prišiel krátko po tom, čo vypli svetlo. Okrem sladkostí nám tentokrát každému podaroval aj akumulátorovú stolnú led lampu. Vidno, že Mikuláš vie, čo potrebujeme, už pre tento časný život. Obdobie pred sviatkami je aj čas, kedy mávam s jednotlivými stacionármi jednodňovú duchovnú obnovu pre našich Druhov. Jej viditeľným výsledkom sú tento rok malé papierové jasličky. A radosť Druhov pri ich vystrihovaní a lepení :-). Je to zároveň čas, kedy treba uzatvárať projekty a granty, vďaka ktorým tu Archa existuje. Takže o prácu nie je núdza ani na našom „ofise“. Zo všetkých našich zamestnancov cítim únavu až vyhorenie, nebol to vôbec ľahký rok. Modlím sa, aby sa im novoročné prázdniny (1.-8. januára) vydarili, boli so svojimi najbližšími, tešili sa z Narodenie Pána a oddýchli si od všetkých povinností a starostí. A keď sa 9. januára stacionáre opäť otvoria, aby privítali našich Druhov s úsmevom a pevnou vierou, že v roku 2023 sa budeme tešiť z mieru, ktorý si tu najviac želáme. Za mier a za nás, aby sme to tu zvládli na Božiu slávu a dobro tých, ktorí našu pomoc potrebujú, vás prosím o modlitbu.

Nech vašu lásku a obetavosť odmení svojou hrejivou láskou a vnútornými darmi Ježiš, Máriino novonarodené Dieťa, Kráľ sveta!

Христос раждаєтся! – Славіте єго! Kristus sa rodí! – Oslavujte ho!

Zo spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
Ján Burda, SJ
22. decembra 2022

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX

s poznámkou: Dar na misie Lviv

Ďalšie info o nás nájdete na larche-kovcheh.org.ua, na Facebooku alebo na Instagrame