Príjemne daždivé počasie v Trlenskej doline pri Ružomberku bolo v týchto horúcich dňoch dobrým osviežením pre všetkých tých, ktorí sa stretli na štvrtom Dni ignaciánskej rodiny, ktorý sa uskutočnil sobotu 17. augusta. Jezuitov z rôznych slovenských komunít, sestry Congregatio Jesu a desiatku ignaciánskych spoločenstiev tento rok Dňom sprevádzala aj rodina Munkovcov, keďže prežívame Rok Tomáša Munka, ktorého proces blahorečenia spoločne s jeho otcom Františkom prebieha. Inšpiráciou pre všetkých bolo ich autentické prežívanie viery, a aj celé stretnutie sa nieslo v duchu hesla: „Radosť byť kresťanom“.
Program stretnutia otvorila sv. omša pri Kaplnke Panny Márie Snežnej, ktorej predsedal P. Provinciál Jozef Šofranko SJ. Vo svojej kázni priblížil svedectvo rodiny Munkovcov a ich radosť z prežívania viery: „Munkovci boli pokrstení roku 1939 a od tohto momentu žila celá rodina intenzívnym náboženským životom. Každodenne navštevovali bohoslužby a pristupovali k sviatostiam. O hĺbke a presvedčivosti ich vzťahu ku Kristovi, o ich živote modlitby a vzájomnom vzťahu lásky svedčia mnohí, ale predovšetkým ich rodinný priateľ, lekár, mysliteľ a literát Pavol Strauss. Viacerí židovskí priatelia práve pre svedectvo ich života vstúpili do katolíckej cirkvi. Na životnom príbehu členov rodiny Munkovcov vidíme realizáciu viery, o akej hovorí dnešné evanjenlium: radostná, jednoduchá a úprimná. Na nich môžeme konkrétne vidieť, čo to znamená: Radosť byť kresťanom.“
Po sv. omši nasledovala spoločná fotka a predstavenie jednotlivých spoločenstiev. S tým, čo im prináša radosť, sa podelili sestry Congregatio Jesu (CJ), zástupcovia Centra pomoci pre rodinu (CPPR), zboru Chorus Salvatoris, spoločenstvá Dvanástich apoštolov a apoštoliek z Košíc, spoločenstva Magis, spoločenstva Rodinných sv. omší (RSO), Spoločenstiev kresťanskej angažovanosti (SKA), Spoločenstva kresťanského života (CVX), rodiny z Ružomberka a napokon aj samotní jezuiti.
Priateľské rozhovory pokračovali aj pri dobrom jedle, nápojoch a koláčikoch, a okrem príjemného počasia osviežením bolo objavovanie toho pekného i vzácneho, čo nás navzájom spája.
Obohatením programu bol kvíz, po ktorom nasledovali zdieľania v skupinkách o tom, ako sa v našich životoch prejavuje radosť z toho, že sme kresťania.
Napokon sme formálny program nášho stretnutia ukončili adoráciou, a s eucharistickým požehnaním sme sa rozišli na naše ignaciánske cesty smerom k novému školskému roku.
Info: Peter Buša
Foto: Jozef Sagan
