Drahí priatelia Archy – Sláva Isusu Christu!

Ako sa máte? Ako zvládate tohtoročné letné horúčavy? Aj v Ľvove, hoci je severnejšie než naša Orava a za masívom Karpát, bývajú spekotni dni – vyše 30°C. Minulý týždeň sa v Arche začali pre Druhov letné prázdniny a pre asistentov zaslúžená dovolenka. Po horúcom a aktívnom júli zvlášť zamestnanci na tento čas intenzívne čakali. Ale poďme v našom ohliadnutí sa pekne po poriadku.

Koniec mája sa v Arche niesol v duchu osláv. Vo Francúzsku, v krajine, kde sa príbeh spoločného života dospelých s mentálnym postihnutím a ich priateľov-asistentov, začal. Od svojho vzniku sa toto, spočiatku rýdzo katolícke hnutie rozšírilo na všetky kontinenty a do ďalších kultúrnych a náboženských prostredí. Dnes Archu tvorí 157 spoločenstiev v 37 krajinách sveta. Na oslave 60-tehovýročia založenia prvej Archy boli medzi 2200 účastníkmi z celého sveta aj štyri zástupkyne z Ukrajiny: Druh Sofijka z Bdžilok a riaditeľkou Lesiou, namiesto chorej Oxany z Archy Ternopiľ asistentka Iryna z Usmišky a členka Medzinárodnej Dozornej rady L´Arche International pani Natalia Bordun. Štvordňové oslavy sa konali neďaleko pobrežia v Sainte-Anne-d’Auray, s výletom k Atlantiku v Carnac. To, že naše 3 kráľovné z Krakova do Paríža viezlo lietadlo s včielkou (bdžilkou) na krídlach, bolo „pohladenie duše zhora“. U Boha nie sú náhody. U neho je len a len Láska. Presne tak vnímali bdžilku Sofijka, Lesia a Ira.

Mesiac jún bol pracovný a aktívny. V utorok 11. júna sme mali „deň dobrodincov“. Naše stacionáre pozvali na návštevu tých podporovateľov, ktorí sa zapojili do projektu Anjeli Archy. Verím, že raz, keď príde ten čas, na stacionároch privítame aj najvernejších z vás, našich stálych čitateľov a podporovateľov zo Slovenska. Na podporu našej činnosti sme mali aj predajný jarmok práve na spomenutých Bdžilkach. Okrem tradičných výrobkov, ako sú náhrdelníky, sviečky či drevené ozdoby, našu ponuku obohatila drevená líška, ktorú treba doma domaľovať a šatky s obrázkami namaľovanými našimi Druhmi. Top udalosťou mesiaca bol výlet s prenocovaním na Jasnej Hore – v pútnickom centre v Hošive, 100 km južne od Ľvova. Bola to vôbec prvá noc, ktorú naši Druzi od čias pandémie nestrávili doma. Aj keby už nebolo nič iné, žiadna liturgia, exkurzia či diskotéka, samotná skutočnosť spať inde by bola dostatočná na spôsobenie veľkej radosti v ich srdciach. Naozaj, niekedy stačí tak málo, aby sme mohli darovať radosť. Veľmi sme sa tešili, že tak jednoduchý a krátky výlet mal taký veľký účinok. A keďže toto bol práve ten čas, kedy bolo o Druhov postarané, pre ich mamy sme paralelne pripravili mini-seminár v rámci nášho mesačného stretávania sa na tému Dôstojná budúcnosť našich detí pod vedením p. Ľudmily Anič a Marije Parfeňuk. Ani mamy nespali doma ale v seminári otcov baziliánov v Bruchovičach na predmestí Ľvova.

Najväčšie horúčavy zakúsil Ľviv v júli. Ale ani stále častejšie a dlhšie absencie elektrickej energie (aj po 7 hodín) nás nepribrzdili v našich aktivitách. Opäť sme vyrazili objednaným autobusom na cesty. Strávili sme deň v prírode pri prameni v neďalekom Rakovci. Od našej ostatnej návštevy, napriek vojne v krajine, sa aj tam domáci postarali o zveľadenie areálu a vo farmárskej časti pribudlo našich obľúbených zajacov. Čerešničkou bol výjazd do zábavného parku pod holým nebom Ururu, z čoho sa už rodí letná firemná tradícia. Môžeme, ale za to, že je nám tam tak dobre a každý si môže zašantiť a zabaviť sa podľa svojho gusta? Spoločnou bodkou pred augustovými prázdninami bol výlet na Slnečné jazerá (ale nie tie pri Senci). Slnko a voda – to je naša obľúbená kombinácia. Záver mesiaca sa niesol v duchu „rozlúčkovíc“ na stacionároch. A mamy našich Druhov mali jednodňovú púť do obce Stradč, kde sa v neveľkom kopci nachádzajú malé jaskyne – zaniknutý monastier z 9.-12. storočia. V utorok 30. júla sme v Bruchvyčach oslávili našich jarno-letných okrúhlych oslávencov. V celom spoločenstve sa ich tentoraz nazberalo osem. Najmladší boli Ivan (20), najstarší Vasiľ (50). Bola aj torta, hádanky a chváloreči na každého „kruhľaka“ a samozrejme, tancovalo sa. Spolu sa takto opäť stretneme v septembri. Len niektorí zo zamestnancov si odchod na dovolenku (pre nich sa prázdniny končia 26. augusta) o dva dni posunuli, aby sa 1. augusta konečne začalo s triedením vecí a vypratávaním bytu, zdedeného Archou po Druhovi Andrijovi. Bol som pri tom a veru, na jeho obnovu budú potrebné nemalé prostriedky. Správna rada predbežne rozhodla, že by sa po generálnej rekonštrukcii mal dať do prenájmu a tak sa stať prvým kamienkom základiny (okrem predaja našich výrobkov) pre samofinancovanie Archy.

Žiaľ, nie všetko bolo v Ľvove také optimistické a slnečné, akoby sa z týchto riadkov mohlo zdať. Zažili sme ďalšie „prílety“. Deň detí si ruskí okupanti zvolili za dátum už šiesteho masívneho raketovo-dronového bombardovania elektrární po celej Ukrajine. V tú noc len v Ľvivskej oblasti zostrelili 16 rakiet a 4 drony typu šahíd. Nie všetky letiace ciele sa podarilo zasiahnuť, preto boli aj ďalšie hmotné škody, ranení a čo je najsmutnejšie, aj mŕtvi. Najčernejší moment leta nastal 8. júla, keď 2 rakety zasiahli najväčšiu a najmodernejšiu detskú nemocnicu v krajine Ochmatdyt. V ten deň v Kyjive a ďalších štyroch mestách, ktoré sa stali terčom útoku, zahynulo 46 ľudí a 196 bolo zranených. Len v hlavnom meste bolo pri tomto jednom nálete poškodených alebo zničených 129 budov v siedmych lokalitách. Ľvivskou tragédiou bol zasa atentát na miestnu aktivistku, profesorku, jazykovedkyňu Irynu Farion, najzapálenejšiu obhajkyňu ukrajinského jazyka. Strelcom bol v piatok 19. júla pred jej domom pravdepodobne len 18-ročný chlapec, ktorého o 6 dní zadržali v Dnipre. Ako mi neskôr povedala jedna z asistentiek: „na pohrebe pani Farion nás boli tisíce, ale stále je nás málo. Mnohí (Ukrajinci) nie sú ozajstnými patriotmi. Alebo sú príliš liberálni.“

Ukrajinci sa celkovo majú stále ťažšie. Elektrinu v júni a júli už mávali vypnutú často a dlho, keďže prišli o polovicu energo-blokov na jej výrobu. Až 30. júla sa to konečne citeľne zlepšilo. Skončili sa odstávky atómových reaktorov pre pravidelnú údržbu a zavážanie jadrového paliva. Ceny a inflácia rastú. Podľa údajov Svetovej banky až 29% Ukrajincov žije v chudobe. Každý tretí si nedokáže zarobiť na základné životné potreby ako jedlo, bývanie, oblečenie či zdravotnú starostlivosť. Pre vojnu viac než pätina dospelých stratila prácu. Rada OSN pre otázky humanitárnej pomoci informovala, že až 14,5 milióna Ukrajincov (40% obyvateľstva) potrebuje humanitárnu pomoc. Väčšinu z núdznych tvoria ženy a dievčatá, ďalej sú to seniori, deti, ale aj muži. Viac ako 10 miliónov potrebuje psychologickú pomoc, aby sa vyrovnali so stresom a inými psychologickými problémami, zapríčinenými vojnou. Nedávno ministerstvo sociálnych vecí zverejnilo údaje o dôchodkoch. Ponúkam ich na ilustráciu toho, ako dobre sa na Slovensku máme. V júni bolo na Ukrajine evidovaných 10,26 mil. dôchodcov. Výška priemerného dôchodku bola 5.817 hrivien (129€), pričom väčšina – 64% dôchodcov, dostáva menšiu sumu. Keďže na Slovensku počúvam argument, že „ale tam sú aj iné ceny“, tu je pár základných: režijné náklady na 1-izbový byt: 40 – 50€, základný lístok na MHD: 0,50€, liter mlieka: 1,-€, kilogram chleba a liter benzínu okolo 1,32€. Kto z nás by na Slovensku dokázal pri takýchto cenách dôstojne žiť? Preto vás prosím, pamätajme na našich tak blízkych susedov denne vo svojich modlitbách. Oni nechceli ani nechcú túto vojnu, ako to niektorí tvrdia. Bojujú z donútenia, bojujú za svoje právo byť sebou samými, bojujú za svoju slobodu, ľudskosť. Bojujú za skutočný mier, nie ten zdanlivo ľahký a rýchly, ktorého pravé meno je kapitulácia, podriadenie sa zlu, diktatúre propagandy a násilia. Náš Pán, Ježiš Kristus, prišiel na túto zem, aby sme boli slobodní a mali život v plnosti. Slobodní povedať hriechu a pokušeniu moci – budete ako Boh, jednoznačné nie. Modlime sa za túto slobodu nielen pre Ukrajincov, ale pre každého človeka. Sloboda, láska k životu a z nich plynúce rešpektovanie práv a potrieb blížneho nech sa čím skôr stanú základom ľudského spolubytia všade, v každom spoločenstve.

Milí priatelia, ešte raz vám ďakujeme za vašu blízkosť, za vaše modlitby a všakovakú pomoc, ktorú vidíme, cítime aj o ktorej možno ani netušíme. Každá obeta a dobrý skutok, dobré slovo či myšlienka, sa rátajú. Urobené z lásky, urobené pre Boha, urobené v službe blížnemu. Urobené pre Život. Kiež je ich čím skôr toľko, aby to stačilo na utíšenie zbraní a potom na spravodlivé nastolenie trvalého mieru. Nielen pre Ukrajinu ale pre celý svet. Veď toľko je teraz miest, kde sa rinčí zbraňami a volá po odplate. Nech vodcov krajín vedie duch zmierenia, nie pomsty. My vás s láskou pozdravujeme z Archy, ktorá teraz odpočíva, aby v septembri opäť vyplávala na vlny času, dobrodružstva života a školy Božej lásky. Aj vy si dobre oddýchnite, aby ste sa plní novej sily a v Božej milosti pustili do svojich povinností, ktoré sú po lete pred vami.

Слава Ісусу Христу!: Sláva Isusu Christu!

Ján Burda, SJ
donedávna duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
7. augusta 2024

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME